Vedci podozrievajú smartfóny, televíziu a hektický životy z toho, že ľuďom uberajú hodiny spánku a tým aj roky života. Tradičný predpoklad hovorí, že ľudia v dnešnej dobe spia o dve až tri hodiny menej ako pred priemyselnou revolúciou. Nedostatok spánku lekári často spájajú so zhoršeným zdravím svojich pacientov.
Nová štúdia však uvádza, že ľudia vo vyspelých krajinách v priemere spia rovnako dlho ako členovia lovecko-zberačských kmeňov, ktoré nemajú elektrinu a ich životný štýl sa nezmenil tisíce rokov. Kmene Hadza a San z Afriky či Tsimané z Južnej Ameriky spávajú dokonca menej než mnohí Američania.
Zistenie odporuje predstave lekárov, že pravidelný sedemhodinový spánok je základom dobrého zdravia. Viaceré štúdie tvrdia, že ľudia ktorí trpia nedostatkom spánku trpia obezitou a chronickými ochoreniami, bez ohľadu na to koľko majú pohybu.
Kmene zahrnuté v štúdii zverejnenej v žurnáli Current Biology boli relatívne zdravé a v dobrej kondícii. A to aj napriek tomu, že dĺžka ich spánku sa pohybuje na dolnej hranici bežnej v modernej spoločnosti.
Predchádzajúci výskum zároveň potvrdil, že ich zdravotný stav nesúvisí s množstvom pohybu, keďže denný výdaj energie je približne rovnaký ako u väčšiny Američanov.
Osem spôsobov, ako skvalitniť spánok Čítajte Umelé svetlo a spánok
Medzi výskumníkmi spánku prevláda názor, že ľudia pred 150 rokmi spali inak než dnes. Dramatickú zmenu v spánkovom cykle priniesol vynález žiarovky.
Odborníci predpokladali že spánok odsúva a skracuje záplava umelého osvetlenia a žiariacich displejov. Pred zavedením umelého osvetlenia bol bežný dvojfázový spánok, ktorý rozdeľovala hodina bdelosti. Podľa historika Rogera Ekircha sa využívala na modlitbu alebo rozjímanie, či na vykladanie snov.
Kolektív okolo autora štúdie, psychiatra Jeroma Siegela zo na Semelského inštitútu neurológie a ľudského správania na U.C.L.A., sa rozhodol tieto tvrdenia otestovať na kultúrach, ktorým sa fenomén umelého osvetlenia doposiaľ vyhol.
Budíte sa unavení? Na vine môže byť matrac Čítajte Spánková deprivácia
Členov kmeňov monitorovali zariadením, ktoré zachytávalo spánkové vzorce ako aj vystavenie svetlu v jednotlivých ročných obdobiach.
Napriek očakávaniam však študované kmene nechodili spávať hneď po západe slnka. Naopak, zotrvali pri ohnisku aj štyri hodiny po zotmení a vstávali hodinu pred východom slnka.
Spávali tak iba šesť a pol hodiny – iba o polhodinu menej, než priemerný Američan. Počas dňa spali iba veľmi zriedkavo a spánok nerozdeľovali na intervaly. Skracovanie spánku kvôli umelému osvetleniu sa tak nepotvrdilo.
Chronická únava, ktorá sprevádza modernú spoločnosť, nesúvisí s dĺžkou spánku. „Podľa všetkého rozhoduje skôr kvalita spánku, nie kvantita,“ vysvetľuje Jim Horne, riaditeľ Výskumného ústavu spánku na Lughbourghskej univerzite v Anglicku.
Zásady kvalitného spánku
Výdatnému spánku prospieva najmä pravidelnosť, odbúranie stresu a zdravší životný štýl. Harvardská fakulta medicíny odporúča dodržiavať tieto pravidlá:
- Po zotmení nefajčite a nepite kofeínové ako aj alkoholické nápoje.
- Spálňa by mala byť primerane tichá, zatemnená a vyvetraná.
- Vyhýbajte sa ťažkým jedlám.
- Pred spaním nepoužívajte mobilné zariadenia ako smartfóny, čítačky a teblety.
- Pravidelne cvičte.
- Vytvorte si pravidelnú predspánkovú rutinu ktorou odbúrate stres.
- Spať choďte až keď ste skutočne unavení.
- Nekontrolujte pri zaspávaní hodinky.
