Slalom na preplnenom svahu a prvá lyžovačka sezóny sú ideálne podmienky na neželaný úraz. Niekoľkotýždňovej bolestivej rehabilitácii sa dá vyhnúť. Pomôže najmä odhadnutie svojich schopností a výber správnej prilby a chráničov.
Na Slovensku je jedným z najpopulárnejších ale aj najrizikovejších zimných športov zjazdové lyžovanie. Priamo na svahu vzniká až 80 percent úrazov, keď lyžiar stratí stabilitu a spadne, pribižne desatinu tvoria zrážky s iným lyžiarom a zvyšné súvisia s používaním vlekov.
„Hlavnou príčinou týchto úrazov je precenenie vlastných schopností. Priemerný Slovák lyžuje päť dní za sezónu. Musíme uznať, že pri tejto frekvencii, nie je možné hovoriť o ideálnej trénovanosti pre lyžiarsky šport,“ vysvetľuje Maroš Varga, vedúci lekár Šport - artro centra Nemocnice v Šaci.
Lekár pripomína, že lyžovanie je kinetický šport. „Najmä vplyvom popularizácie adrenalínových aktivít sa netrénovaní lyžiari, napodobňujúc vzory z reklamy, rútia vysokou rýchlosťou dole svahom. Neuvedomujú si pritom fakt, že sa pri svojej hmotnosti a rýchlosti stali zdrojom obrovskej kinetickej energie, ktorá pri náraze dokáže ohroziť život,“ hovorí lekár.
Šesť tipov pre zimný oddych v prírodeČítajte
Lyžiarske prilby s certifikátom
Takmer 70 percent úrazov vzniká v dolnej časti svahu a viac ako tretina z nich tesne pred koncom prevádzky vlekov. Zranenia vznikajú hlavne okolo 15 hodiny popoludní v miestach tesne pri dojazde zo svahu. Od tejto sezóny je povinné nasadenie prilby na ochranu hlavy u detí do 15 rokov, ale odporúča sa aj u dospelých. Prilba, v prípade že je patričnej kvality, chráni lebku pred otrasmi, alebo ich aspoň zmierňuje.
Problémom je, že neexistujú presné pravidlá pre ich výrobcov, ktoré by mali dodržiavať. „Prilba je, žiaľ, skôr otázkou vkusu a dizajnu. Lyžiari by si preto mali vyberať prilby s označením SNEL alebo CEN certifikátom, ktoré majú striktnejšie dané štandardy použitých materiálov. Prilba musí byť pohodlná, sedieť tesne na hlave, po nasadení nesmie mať vôľu pohybu,“ radí lekár.
Druhým závažným poranením po otrase mozgu je poranenie chrbtice, najčastejšie jej zlomenina. Aj preto sa hlavne pre snowboardistov, ktorí padajú na zadnú časť tela, odporúča nosiť ochrany chrbta.
Chránič chrbta musí spĺňať normu EN 1621-2. Chrániče chrbta druhej triedy sa dá rozpoznať podľa toho, koľko sily prepustia pri testoch - konkrétne pád päťkilogramového závažia z výšky jedného metra. Tvarovo sa líšia podľa pohlavia aj veku, materiálovo sú zväčša vyrobené z tvrdených plastov. „V súčasnosti kvalitou stačia aj pohodlné mäkké plastové chrániče,“ povedal Varga.
Nepripravené kolená ničia najmä rotačné športyČítajte
Poranené väzy
Najčastejším poranením pri zjazdovom lyžovaní je pretrhnutie alebo natiahnutie kolenných väzov. „U lyžiara celú energiu rotácie lyží preberajú kolenné väzy, nakoľko je v lyžiarkach členok fixovaný,“ vysvetľuje lekár dôvod, prečo sú väzy extrémne namáhané.
Športovci si väčšinou porania vnútorný postranný väz, ktorý sa čiastočne pretrhne a hojí sa potom fixáciou v ortéze štyri až šesť týždňov. Komplikovanejšie je pretrhnutie predného skríženého väzu, ktorý nemá schopnosť zahojiť sa len fixáciou v ortéze.
„U mladých aktívnych športovcov, ktorí chcú pokračovať v rotačných športoch, musíme pristúpiť k operačnej terapii, tzv. plastike predného skríženého väzu. Po tejto operácii sa môže športovec vrátiť k lyžovaniu najskôr po 7 až 9 mesiacoch,“ vysvetľuje lekár.
U snowboardistov je druhý najčastejšie zranený orgán ruka a zápästie - typické je natrhnutie väzov v oblasti palca ruky. V neposlednom rade sú to vykĺbenia, najmä vykĺbenia plecového kĺbu.
„Sú tým nebezpečné, že sa po prvom vykĺbení pomerne často opakujú, najmä ak sa prvý úraz stal vo veku pod 20 rokov. K recidívam potom dochádza často aj pri bežných pohyboch, nielen pri športových aktivitách. V takomto prípade je ideálnou voľbou artroskopická stabilizácia ramena,“ povedal Varga.
