Vegetariánstvo sa z presvedčenia stalo trendom, mäso začína chýbať v regáloch niektorých obchodov a ponuke reštaurácií. Aký dopad môže mať vegetariánstvo na vaše telo?
Ak rozmýšľate, že sa pripojíte k trom percentám svetovej populácie vegetariánov, toto sú veci, ktoré sa oplatí vedieť:
1. Schudnete
Vedci na George Washington University School of Medicine skúmali do akej miery môže premena zo všežravca na vegetariána ovplyvniť pohyb ručičky na váhe.
Výsledky analýzy predošlých výskumov ukázali, že ľudia, ktorí si z jedálnička vyškrtli mäso, zhodili priemerne 4,5 kilogramu. Rastlinná strava pomohla účastníkom výskumov schudnúť aj bez toho aby obmedzili príjem kalórií alebo viac športovali.
2. Zmení sa vám črevná flóra
Príslovie „Si to čo ješ“ sa trefne vzťahuje na tráviacu sústavu rovnako ako na akúkoľvek inú časť tela.
Zloženie črevnej flóry všežravcov, vegánov a vegetariánov sa líši, no najvýraznejší rozdiel je medzi všežravcami a vegánmi, ktorí z jedálnička vynechali všetky živočíšne produkty.
Vegáni totiž majú v črevnej flóre najvyšší podiel ochranných druhov baktérií.
Prospešných baktérií vekom ubúdaČítajte
3. Môžete trpieť nedostatkom živín
Vyvážená vegetariánska a vegánska diéta si vyžaduje dôsledné plánovanie. Podľa National Health Service je problémový najmä prísun dostatku železa, vitamínu D a B12.
Potrebné látky možno telu doplniť pomocou fazule a šošovice, orieškami, ovocím, tmavozelenou zeleninou, celozrnnými výrobkami a cereáliami, ktoré sú obohatené železom.
Výhodným zdrojom vitamínu B12 sú kvasnicové a sójové výrobky, prípadne cereálie. Vitamín D zas nájdete vo vajíčkach, obohatených tukových nátierkach a niektorých druhoch mlieka.
4. Môže sa vám znížiť riziko vzniku rakoviny
Nedávna správa Svetovej zdravotníckej organizácie klasifikovala spracované mäso ako karcinogén. Slanina či saláma sa tak ocitli v rovnakej kategórii ako formaldehyd, gama žiarenie a cigarety. Za "možného" pôvodcu rakoviny bolo označené aj červené mäso.
Experti prišli k záveru, že už 50 gramov spracovaného mäsa (čiže napríklad dva plátky slaniny denne) zvyšuje riziko rakoviny čreva o 18 percent. K tomuto údaju je však dôležité dodať, že výpočet sa nevzťahuje na nárast rizika u jednotlivca ale na populáciu.
Výsledok sa totiž vzťahuje na obyvateľstvo Veľkej Británie, kde rakovinu hrubého čreva či konečníka dostane šesť zo 100 ľudí. Tento nárast sa tak v praxi premietne na jeden extra prípad zo stovky celoživotných jedákov slaniny.
Rakovina hrubého čreva zo začiatku nebolíČítajte
5. Môže klesnúť aj riziko srdcových ochorení
Červené mäso sa so zlyhaním srdca spájalo roky, no nebolo celkom jasné prečo. Nedávna štúdia Lerner Research Institute v USA ukázala, že za tým môžu byť látky, ktoré vytvárajú črevné mikróby pri metabolizovaní karnitínu.
Karnitín je látka v mäse, ktorá zintenzívňuje premenu tukov tým, že na seba viaže ich mastné kyseliny a umožňuje ich prechod cez membránu bunky, kde sa z nich tvorí energia.
Metabolity, ktoré baktérie vytvoria pri rozklade látok v mäse, potom putujú telom cez cievny systém a pravdepodobne prispievajú k rozvoju srdcových ochorení.
