Žijeme v časoch, keď si môžeme zeleninu kúpiť po celý rok, nie vždy však má najlepšiu kvalitu. Určite sa preto každý teší na jar, keď si z trhu prinesie prvú čerstvú zeleninku - raňajky majú hneď inú chuť. „Ideálne by sme mali reďkovky konzumovať na jar a v lete.
Vtedy prirodzene dozrievajú aj v našich podmienkach. Reďkovky sú tak čerstvé a obsahujú potrebné množstvá vitamínov a minerálov,“ vraví lekár Pavel Malovič zo Združenia pre zdravie a výživu. V sto gramoch reďkovky sa nachádza 255 mg draslíka, 34 mg vápnika. „Reďkovky sú preto prospešné pre naše srdce aj kosti a uľavujú pri svalových kŕčoch. Obsahujú vlákninu, ktorá prispieva k správnemu fungovaniu trávenia,“ vraví lekár.
Reďkovka – symbol jari
„Neviem ako pre vás, ale pre mňa je reďkovka symbolom jari. A nedajte sa zastrašiť dusičnanmi, reďkovka obsahuje dostatok vitamínu C, aby vás ochránil pred premenou neškodných dusičnanov na škodlivé dusitany,“ vraví doktor Igor Bukovský z Ambulancie klinickej výživy.
Reďkovky sa s obľubou pestovali už na dvoroch faraónov a Rimania ich rozšírili do celej Európy. „Vraj boli súčasťou aktu trestajúceho cudzoložstvo,“ prezrádza lekár, no podrobnosti nepozná. „Pokiaľ ide o zloženie, významnejšie množstvo vitamínov alebo minerálov by ste len ťažko hľadali. Najbohatšie sú zastúpené vitamín C, kyselina listová a draslík. Reďkovka je však bohatá aj na éterické oleje a sírnaté zlúčeniny, ktoré podporujú tvorbu žlče a uľahčujú odtok zo žlčníka.
Zároveň dokážu rozpúšťať aj hlieny, preto sú skvelým doplnkom pri liečbe infekčných chorôb dýchacích ciest, ako sú zápal prínosových dutín alebo priedušiek. Diuretický účinok reďkovky môžeme využiť pri prevencii močových kameňov. Ak ste sa rozhodli podstúpiť jarnú detoxikáciu, reďkovka podporí detoxikačnú činnosť pečene podobne ako artičoky, cibuľa alebo hrozno. Fytochemikálie, ktoré sa v reďkovke nachádzajú, nás chránia aj pred rakovinou. No a všetko uvedené platí aj pre veľmi príbuznú rukolu,“ vraví Bukovský.
Nebezpečné dusičnany?
Podľa Igora Bukovského ľudí často vystrašia informácie o dusičnanoch natoľko, že napokon nesiahnu po paradajkách z prvej jarnej úrody a dajú prednosť diétnej saláme. „Prečo sú dusičnany pre človeka - a deti zvlášť - nebezpečné?“ pýta sa odborník na výživu a hneď ponúka vysvetlenie: „Sledujme túto trasu: človek prijme dusičnany.
V čreve ich môžu baktérie - najmä, ak sú to baktérie nevhodné - chemicky premeniť na dusitany. Súčasťou trávenej potravy a stolice sú molekuly tzv. sekundárnych amínov a tie spolu s dusitanmi vytvoria nitrozamíny.“ V ktorej chvíli sa tento proces stáva pre človeka nebezpečným? Záleží vraj na tom, či ide o organizmus dieťaťa, alebo dospelého. „Pre dieťa nie sú nebezpečné samotné dusičnany, ale dusitany. A pre dospelých sú nebezpečné až nitrozamíny. Môžu totiž prispievať ku vzniku rakoviny hrubého čreva a konečníka,“ vraví Bukovský.
