Príznaky sa líšia, bolesť vystreľuje do podbrušia a chrbta.
Kardiologička Anna Vachulová z oddelenia arytmií a trvalej kardiostimulácie NÚSCH, a. s., vysvetľuje, že infarkt myokardu vzniká, ak dôjde k náhlemu prerušeniu krvného zásobenia určitej časti srdca.
Je to dôsledok náhleho uzáveru koronárnej tepny, ktorá zásobuje srdcový sval. Najčastejšou príčinou býva trombus - krvná zrazenina, ktorá vznikne na atériosklerotickom pláte v tepne, ďalšou príčinou môže byť aj embolus teda krvná zrazenina, ktorá vznikla na inom mieste cievneho riečiska.
„Uzavretie koronárnej tepny zrazeninou môže mať rôzne dôsledky od zástavy krvného obehu cez vývoj kardiogénneho šoku, poškodenie svaloviny srdca, ktorú zásobovala uzavretá koronárna artéria, vývoj srdcového zlyhávania až po smrť.“ Sú však možné i iné príčiny infarktu myokardu.
Príznaky infarktu:
- hlboká, zvieravá bolesť na prednej stene hrudníka
- bolesť často môže vyžarovať do krku, ľavého ramena, ľavej ruky, sánky,
- potenie
- úzkosť
- dýchavičnosť
- bolesť chrbta,
- je to silná bolesť, nepoľavuje a trvá dlhšie ako 20 minút
- bolesť sa nemení so zmenou polohy pacient
U žien sa infarkt častejšie prejavuje bolesťou v nadbruší a v chrbte, a nie na prsiach ako u mužov. Podcenenie príznakov môže spôsobiť, že včas nevyhľadajú lekársku pomoc.
Rizikové skupiny
Rozdeľujeme ich do dvoch kategórií - prvá riziko srdcového infarktu nemôže ovplyvniť, druhá môže riziko zmierniť alebo celkom odstrániť zmenou životného štýlu.
K neovplyvniteľným faktorom patria:
- Vyšší vek – vyše polovica srdcových infarktov a 80% smrteľných prípadov vzniká po päťdesiatke.
- Dedičnosť – pravdepodobnosť vzniku infarktu v mladšom veku zvyšuje výskyt podobného infarktu u príbuzných mladších ako 50 rokov.
- Pohlavie – ochorenia srdca a ciev sú hlavnou príčinou smrti u mužov i žien, no u mužov sa vyskytujú v mladšom veku. Po prechode sa však výskyt infarktu u žien zvyšuje a okolo 60. až 65. roku sa pravdepodobnosť vyrovnáva.
K ovplyvniteľným faktorom patria:
- Vysoký krvný tlak – hodnoty sú trvalo vyššie ako 140/90 Hg.
- Vysoká hladina cholesterolu v krvi – viac ako 4,6 mmol/liter.
- Cukrovka – najmä druhého typu, ktorý vzniká v dospelosti.
- Fajčenie – podľa odhadov spôsobuje na 30-40percent úmrtí srdcový infarkt.
- Obezita
Ďalšie rizikové faktory predstavujú sedavý spôsob života, stres, vysoká hladina homocysteínu a fibrinogénu.
Priebeh srdcového infarktu
Srdcový infarkt vzniká zánikom rozlične veľkej časti srdcovej svaloviny a nedostatkom kyslíka pri upchaní niektorej z vetiev koronárnych artérií. Vždy sú pri tom porušené aj elektrické vlastnosti srdca a môžu vznikať arytmie, niekedy dokonca smrteľné.
Prognóza je lepšia, ak je postihnutá iba malá časť svaloviny, najmä vzadu a vpravo a nie je poškodený systém zodpovedný za srdcový rytmus. Najhoršie sú infarkty ľavej komory, ktorá zabezpečuje rozvod krvi do celého organizmu. Infarkt, ktorý postihuje 40 a viac percent srdcovej svaloviny, vedie vo všeobecnosti k invalidite alebo smrti.
Čo robiť pri príznakoch
Pri infarkte by sa vraj pacientovi mal podať liek s obsahom kyseliny acetylsalicylovej (napríklad acylpyrín, aspirín, anopyrín), ktorý je prevenciu zhlukovania krvných doštičiek a zrážania krvi.
Kardiologička však upozorňuje, že „v teréne pri pacientovi laik nie je schopný rozoznať, či ide o infarkt myokardu, alebo o inú príčinu bolesti na hrudníku.
Liečbu vrátane podania kyseliny acetylsalicylovej treba podľa lekárky nechať na posádku vozidla rýchlej zdravotnej pomoci.
„Nikdy napríklad nemôžeme vedieť, či pacient nie je alergický na kyselinu acetylsalicylovú, alebo nemá akútne zhoršenie vredovej choroby žalúdka a dvanástnika. Pacient, ktorý už v minulosti prekonal infarkt myokardu, obvykle vie rozlíšiť charakter bolestí, ale liečbu treba taktiež prenechať posádke rýchlej zdravotnej pomoci,“ hovorí lekárka.
Zároveň sa pacientovi neodporúča nič jesť ani piť.
Náhla prudká bolesť môže človeka prepadnúť aj v aute, keď nemá nikoho poruke a najbližší lekár je vzdialený niekoľko kilometrov.
Človeku, ktorému prestáva srdce pravidelne tĺcť a idú naňho mdloby, zostáva bez cudzej pomoci len asi 10 sekúnd, kým stratí vedomie. Okamžite by si mal zavolať zdravotnú pomoc.
Ďalšia liečba
Záchranná služba skontroluje základné životné funkcie (EKG, pulz, krvný tlak, dýchanie a stav vedomia). Lekár začne s liečbou už na mieste a cestou do nemocnice. Po prijatí sa vykoná ďalšie EKG a odbery krvi. Ďalším vyšetrením býva echokardiogram a angiografia. Potom zvyčajne nasleduje ďalšia liečba.
Na potlačenie bolesti a úzkosti sa podáva morfín alebo iný opioid, nitroglycerín a lieky na upokojenie. Trubičkou do nosa alebo tvárovou maskou sa aplikuje kyslík a podávajú sa lieky na prevenciu ďalšieho vzniku krvnej zrazeniny.
Operácia srdcového infarktu
Používajú sa dve základné metódy:
Angioplastika – malým rezom v slabine pod kontrolou rontgenu sa zavedie tenká hadička (katéter) cez stehennú tepnu až k postihnutému miestu koronárnej artérie. Katéter má na konci nafukovací balónik. Jeho nafúknutím sa postihnutý úsek rozšíri a obnoví sa zásobovanie krvou. Inokedy treba zaviesť tenkú špirálku (stent), ktorá zabráni opätovnému zúženiu cievy. Výkon sa musí urobiť čo najskôr po vzniku infarktu.
Srdcový bypass – je metóda, pri ktorej sa zúžený úsek premostí zdravou tepnou, odobranou z iného miesta tela. Operácia sa vykonáva spravidla až v období rekonvalescencie alebo preventívne, ak sa u pacienta s ischemickou chorobou srdca pri angiografii zistí zúženie koronárnych ciev.
Rekonvalescencia a rehabilitácia
Pacienti by mali čo najskôr vstať z lôžka a pohybovať sa. Zvyčajne sú po týždni prepustení a zaradení do kardiologického programu, ktorý obsahuje súbor vybraných cvikov, poučenie o spôsobe stravovania, odporúčania týkajúce sa životosprávy a celkovú osvetu.
Prevencia
Úmrtnosť na infarkt sa za posledných 30 rokov znížila na polovicu, aj vďaka nasledujúcim opatreniam:
- Zníženie vysokej hladiny cholesterolu, vysokého krvného tlaku a liečbe cukrovky.
- Dlhodobé užívanie malých dávok kyseliny acetylsalicylovej (Anopyrin).
- Zákaz fajčenia.
- Cvičenie najmenej 20-30 minút denne 3-4 krát do týždňa.
