Cholesterol v priebehu desaťročí získal neoprávnene nálepku niečoho, čo do tela nepatrí a škodí mu.
So škodlivosťou cholesterolu do určitej miery s možno súhlasiť, keďže práve vysoký cholesterol je hlavým rizikovým faktorom pri vzniku srdcových ochorení. Nie je to však celá pravda.
Čo je to cholesterol a odkiaľ sa berie?
Cholesterol patrí medzi lipidy a je nevyhnutnou zložkou všetkých buniek. Má osobitnú úlohu pri tvorbe mozgových buniek, vitamínu D, je základným stavebným kameňom pre niektoré hormóny a zároveň súčasťou žlčových kyselín, ktoré uľahčujú vstrebávanie tukov z čriev.
Cholesterol sa do tela dostáva aj stravou no väčšina sa tvorí priamo v organizme, konkrétne v pečeni a tráviacom ústrojenstve. Denne si organizmus vytvára v pečeni a v stene čreva približne 800 miligramov cholesterolu.
„Cholesterol sa vylučuje žlčou do dvanástnika a potom do čreva, kde sa ako dôležitá látka opätovne vstrebáva v množstve 800 až 1200 miligramov denne,“ uvádza lekárka a odborníčka na zdravú výživu Jana Jurkovičová. Prísun cholesterolu potravou tak predstavuje denne len asi jednu tretinu celkového množstva cholesterolu.
Zdrojom cholesterolu v potrave sú podľa nej najmä vnútornosti, vajcia a iné, výlučne živočíšne potraviny. Rastlinná potrava totiž cholesterol neobsahuje. Napriek tomu vegáni nemusia mať strach z jeho nedostatku, telo si dokáže vytvoriť všetok cholesterol ktorý potrebuje.
Pre dojčatá je cholesterol esenciálnou zložkou stravy, a spolu s niektorými ďalšími látkami má významnú funkciu pri vývoji mozgu a nervového systému.
Snažte sa neskonzumovať denne viac ako 300 miligramov cholesterolu
Je to približne 1,5 vajca / 400 gramov párkov / 300 gramov vyprážaného rezňa / 300 mililitrov šľahačky / 80 gramov pečene.
Významnú úlohu v regulácii hladiny cholesterolu v krvi majú podľa lekárky rastlinné steroly. Sú prirodzenou zložkou rastlinnej stravy, ich molekuly majú podobnú štruktúru ako molekula cholesterolu.
V prírode sa steroly vyskytujú v malom množstve v mnohých druhoch ovocia, zeleniny, orechov, v semenách, strukovinách, rastlinných olejoch a ďalších častiach rastlín, kde tvoria dôležitú súčasť membrán rastlinných buniek.
„Ich vplyv na znižovanie hladiny cholesterolu v krvi je známy už viac ako 50 rokov a ako jednoznačne dokázali klinické štúdie, znižujú spätné vstrebávanie cholesterolu v čreve a tým znižujú hladinu celkového cholesterolu v krvi,“ tvrdí lekárka.
Aké rizika prináša cholesterol
Nebezpečenstvo spojené s cholesterolom hrozí až keď je látky v tele nadbytok nadbytok. Prebytočný cholesterol putúci od pečene k bunkám spôsobuje riziko jeho ukladania do stien tepien.
„Tam sa v prítomnosti iných faktorov, pri nedostatku antioxidantov bude stav cievnej steny zhoršovať, tuky sa oxidujú a nebadane sa tvoria aterosklerotické pláty,“ píše Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Veľkom Krtíši.
Pláty sú nerovnosti cievnej steny tvorené tukovou vrstvou, ktorá má tendenciu vápenatieť a drobiť sa. Povrch tepny preto nie je ideálne hladký a ľahko sa na ňom usádzajú krvné zrazeniny. Cievy sa tým výrazne zužujú, prípadne sa celkom uzatvoria.
Vzniká tak počiatočné štádium rozšírenej choroby, arteriosklerózy, s ktorou súvisí aj riziko vzniku infarktu a náhlej cievnej mozgovej príhody. Práve nepopierateľné spojenie medzi cholesterolom a ochorením srdca a ciev je dôvodom, prečo sa lekári zaujímajú o jeho množstvo v krvi.
Prečítajte si tiež:
Ako si poradiť s vysokým tlakom
Prečo sa cholesterol delí na zlý a dobrý
Keďže cholesterol sa vo vode a ani v krvi nerozpúšťa, musia ho v krvnom riečisku transportovať prenášače. Funkciu takýchto prenášačov plnia lipoproteíny, ktoré s cholesterolom vytvárajú LDL-cholesterol a HDL-cholesterol.
Podľa toho, či sú pre zdravie v prospešné, alebo zdraviu škodia ich môžeme nazývať „dobrý" - teda HDL-cholesterol a „zlý" - teda LDL-cholesterol.
„Zlý" LDL cholesterol roznáša tuk po tele a je objemný, chumáčovitý a lepkavý. Za určitých podmienok sa dokáže lepiť na steny tepien a zužuje ich. Pri vytvorení zrazeniny (trombus) a zablokovaní zúženej tepny (trombózy) môže dôjsť k srdcovému infarktu alebo mozgovej mŕtvici.
Hoci sa LDL prirodzene vytvára v organizme, u niektorých ľudí je ho priveľa. K jeho zvyšovaniu prispieva okrem zvýšeného príjmu nasýtených tukov v potrave aj nedostatočný pohyb, priberanie na hmotnosti a fajčenie.
„Dobrý" HDL cholesterol odpratáva tuk a vracia ho do pečene. Jeho vysoká hladina znižuje pravdepodobnosť ukladania tuku v tepnách a chráni pred ochoreniami srdca. Jeho hladinu pomáha zvyšovať telesná aktivita a zdravé stravovanie.
Prečítajte si tiež:
Fytosteroly – zbraň proti cholesterolu
Aká je ideálna hladina cholesterolu?
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že priemerná hodnota celkového cholesterolu u Európanov je približne 4,5 milimólov na liter krvi (mmol/l).
Odporúčaná hladina celkového cholesterolu pre väčšinu ľudí je menej než 5 milimólov, avšak ľuďom, ktorí trpia srdcovocievnymi ochoreniami, sa odporúča hladina pod 4,5 milimólov na liter.
V prípade jednotlivých druhov cholesterolu sa orientačne odporúčajú nasledujúce hodnoty (vždy treba brať do úvahy zdravotný stav a rizikové faktory jednotlivca):
- LDL – do 3,0 mmol/l, rizikoví pacienti, ktorí majú prítomné aj iné rizikové faktory, by mali mať hodnotu nižšiu pod 2,5 mmol/l,
- HDL – v každom prípade nad 1,0 mmol/l, optimálne je u mužov vyššie ako 1,2 a u žien 1,4 mmol/l. Hodnota nad 1,6 mmol/l eliminuje riziko jedného rizikového faktora.
Hladina cholesterolu vekom stúpa. U detí sú prijateľné hodnoty do 4,5 až 4,8 mmol/l, v období dospievania sa začne približovať odporúčaným hodnotám dospelých.
Štatistiky WHO z roku 2010 ukázali, že Slovensko v populácii staršej než 15 rokov prekračuje európsky priemer. V prípade mužov je priemerná hladina cholesterolu na úrovni 5 milimólov, u žien je mierne vyššia - 5,1 milimóla na liter.
Základné zásady liečby vysokej hladiny cholesterolu:
1. Príjem cholesterolu do 300 miligramu na deň - konzumujte nízkotučné mliečne výrobky (syry, tvaroh v dávke do 100 gramov na jednu porciu), vhodné sú nízkotučné jogurty.
2. Obmedziť celkový prívod tukov pod 60 gramov na deň.
3. Kvalitatívne preferovať nenasýtené mastné kyseliny (ryby, strukoviny, orechy, ľanový, olivový olej), obmedziť nasýtené tuky (živočíšne tuky, margaríny, maslo).
4. Malé množstvo bravčového mäsa je určite vhodnejšie ako konzumácia stužených tukov.
5. Zvýšiť príjem vlákniny aspoň na 30 gramov denne (približne 500 gramov ovocia a zeleniny denne, alebo jedenkrát denne porciu zemiakov, preferovať tmavý chlieb, cereálie, strukoviny).
6. Obmedziť energetický príjem, predovšetkým pri sprievodnej obezite.
7. Zvýšiť prívod polysacharidov na úkor sladených potravín, Vhodné je ovocie, ryža, cestoviny, zemiaky.
8. Obmedziť prívod alkoholu (najviac 1 dávka denne, najlepšie suché červené víno).
