BRATISLAVA. Na Slovensku sa vyskytuje minimálne sedem epidemiologicky významných druhov kliešťov, ktoré môžu byť pôvodcami infekčných alebo parazitárnych chorôb ľudí alebo domácich zvierat.
S postupným otepľovaním začínajú byť čoraz aktívnejšie. Preto je dôležité po výlete v prírode skontrolovať, či sme sa nevrátili s parazitom.
Z ochorení, ktoré kliešte prenášajú, je najznámejším zápal mozgových blán, ktorý na Slovensku každoročne postihne zhruba stovku ľudí. Omnoho častejšia je lymská borelióza, ktorú diagnostikujú takmer u tisícky ľudí ročne.
Ako si kliešť nájde svoju obeť
„Kliešte nepadajú zo stromov, neskáču na ľudí ani sa nespúšťajú na pavučine,“ hovorí o rozšírených mýtoch Branislav Peťko z Parazitologického ústavu SAV Košice. Žijú v prízemnej vrstve, v opadanom lístí, v trávnej mačine v lesoch, lesíkoch, krovinách alebo na lúkach v blízkosti riek a lesov. Číhajú na listoch tráv a nízkom kroví do výšky 40 cm, zriedka vyššie do jedného metra.
Na príchod človeka či zvieraťa kliešťa upozornia otrasy, prúdenie vzduchu a tiež rôzne pachové signály.
„Hladné kliešte vyliezajú na vegetáciu, kde zaujímajú typickú vyčkávaciu polohu roztiahnutím predného páru nôh, ktorý je vybavený špeciálnym zmyslovým orgánom slúžiacim na vyhľadávanie hostiteľa,“ vysvetľuje humánna parazitologička Anna Totková. Pomocou neho dokážu zachytiť oxid uhličitý, ktorý vydychujeme, ale aj telesnú teplotu, a tak zistia našu prítomnosť.
Keď sa kliešť dostane na telo človeka, zisťuje, či našiel vhodného hostiteľa. Ak mu nevyhovuje, stiahne nohy a z tela alebo oblečenia odpadne. Pri vhodnom hostiteľovi má reflex liezť smerom nahor a snaží sa dostať na kožu. Keďže má na nohách vankúšiky, človek jeho pohyb necíti.
Miesto kliešť znecitlivie anestetikom, ktoré má vo výlučkoch slinných žliaz. Prereže kožu a zavŕta sa. Sliny kliešťa obsahujú aj ďalšie zložky, ktoré mu pomáhajú nepozorovane vypiť čo najviac krvi. Nachádza sa v nich antihistaminikum, aby rana nesvrbela, tiež bioaktívne látky, ktoré rozšíria cievky a urýchlia prietok krvi, ale aj látky, ktoré sú schopné „vyradiť“ imunitný systém hostiteľa v mieste pricicania a umožniť preniknutiu zárodkov chorôb zo slín kliešťa do tela hostiteľa.
Kliešť si vyberá miesta, ktoré sú chránené odevom. Na holé a obnažené miesto sa takmer nikdy nepripije. Najčastejšie sú postihnuté brucho a prsia, slabiny, hrudník, podpazušie, potom stehná a ruky alebo nohy. Občas sa kliešť pripije aj na pohlavných orgánoch. U detí sa často nachádza na hlave vo vlasovej čiare a za ušami.
Žijú v lesoch v prízemnej vrstve, v opadanom lístí, v trávnej mačine a číhajú na listoch tráv a nízkom kroví do výšky 40 cm, zriedka vyššie do jedného metra. (zdroj: Pixabay - Meli1670)Postup ako vybrať kliešťa
Miesto, kde sa kliešť prichytil, nie je vhodné dezinfikovať dráždivými látkami a alkoholom skôr, než sa ho podarí vybrať.
Neodporúča sa kliešťa natierať masťami či olejom, pretože sa začne dusiť. Mohlo by to spôsobiť vyprázdnenie obsahu čriev kliešťa do rany, čím by vzniklo riziko prenosu baktérií alebo vírusov do krvi.
Vyberanie vedia uľahčiť rozličné pomôcky, napríklad klieštiky, háčiky, slučky, podberáky, dokonca aj zmrazovače a odlepovače. Každá pomôcka má svoje výhody aj nevýhody, no najčastejšie ľudia siahnu po pinzete.
Krúživé pohyby v smere či proti smeru hodinových ručičiek sú nevhodné. Kliešť má totiž po celej dĺžke rypáčika háčiky, nie závity, ako sa mnohí mylne domnievajú. „Vytáčaním kliešťa sa jeho fixačný orgán - tenký a relatívne dlhý, harpúne podobný útvar - roztrhne a ostane v koži,“ vysvetľuje parazitológ Peťko. Úlomok z rany nevyhnisá, ako je bežné pri trieske, ale ostane v koži, opúzdri sa a v koži vznikne hrčka.
Parazitológovia zo SAV v novej príručke Čo by sme mali vedieť o kliešťoch odporúčajú nasledujúci postup:
Prichyteného kliešťa by sme mali odstrániť kývavým pohybom, pinzetu je potrebné pritlačiť čo najbližšie ku koži. Kliešťa uchopíme za tvrdú základňu hlavičky a opatrne ho ťaháme kolmo oproti koži. Súčasne kliešťa pootočíme do polkruhu (najviac jednu otáčku) striedavo na obe strany. Najprv ho totiž musíme z rany odlepiť a práve pootočenie pomôže uvoľniť kliešťa z jeho zatvrdnutých slín. Ak napriek tomu stále drží, musíme ťah proti koži zväčšovať. Napokon sa uvoľní a podarí sa vybrať ho z rany celého.
„Pri nesprávnom spôsobe vyberania kliešťa, najmä jeho uchopením za mäkkú časť tela alebo pri vytáčaní, by sa mohlo stať, že v rane ostanú jeho ústne ústroje, ktoré sa nie celkom správne nazývajú ako hlavička, alebo len rypáčik, prípadne ho môžeme rozmliaždiť,“ vysvetľuje Peťko. Vtedy podľa parazitológa hrozí riziko infekcie.
Po vybratí kliešťa ranku vydezinfikujeme, ideálne jódovým preparátom, ktorý je schopný preniknúť hlboko do kože.
Navštívte lekára:
- ak sa vám nepodarilo vybrať celého kliešťa,
- ak ste ho aj vybrali celého, ale okolie ranky je začervenané, opuchnuté,
- ak sa začervenanie okolo ranky v najbližších dňoch či týždňoch rozširuje.
Ak pri vyberaní kliešťa rozmliaždite, hrozí infekcia. (zdroj: Pixabay - Catkin)Ochrana proti kliešťom
V rôznych médiách a najmä na internetových stránkach sa objavujú „zaručené“ metódy na odstrašenie kliešťa, no nie všetko je pravda.
„Konzumácia cesnaku evidentne kliešte odpudzuje,“ hovorí parazitológ. Odporúčajú sa aj rôzne čaje alebo prípravky z odvarov korenín, niektorých potravín, alebo esenciálne oleje z viacerých rastlín. Spomínajú sa napríklad rozmarín, bazalka, klinčeky, jablčný ocot alebo ich kombinácie.
„Vyskúšali sme to. Pri koncentrovaných roztokoch to naozaj odpudzovalo kliešte, no keď vyprchali, tak pri niektorých z nich pôsobili skôr ako atraktanty, čiže kliešte priťahovali,“ povedal Peťko.
Podľa parazitológa ich možno kombinovať s repelentmi, pretože žiadne prípravky nefungujú stopercentne. Podľa výskumov je asi 20 percent ľudskej populácie prirodzene odolných proti kliešťom a kliešť na nich nikdy krv piť nebude.
Naopak, asi 15 percent populácie je prirodzene atraktívnych a každý rok si vyberú aspoň jedného cicajúceho kliešťa, 2 percentá ľudí si ich nájdu dokonca častejšie, než desaťkrát ročne. Zvyšných 65 percent populácie kliešť napadne iba sporadicky.
„Zaujímavé je, že v tejto skupine je asi dvakrát viac mužov ako žien,“ hovorí Peťko.
Ochorenia spôsobené kliešťom
Každá z nákaz má svoje osobitosti, čo sa týka výskytu, inkubačnej doby ako aj možností prevencie a liečby. Kliešťová encefalitída sa častejšie vyskytuje v ohniskách, čiže v závislosti od regiónu, čo pre boreliózu až tak neplatí.
Príznaky kliešťovej encefalitídy
Kliešťovú encefalitídu spôsobuje vírus, ktorý má v ohniskách približne jeden z tisícky kliešťov. Vírus je v slinných žľazách kliešťov a k prenosu dochádza už počas prvých hodín od prisatia.
Liečba nie je špecifická,tlmia sa len jej príznaky. Vírusmi sa možno nakaziť dokonca aj pri konzumácii nepasterizovaného kozieho, kravského i ovčieho mlieka a výrobkov z nich. Na druhej strane – proti encefalitíde prenášanej kliešťami jestvuje očkovanie. Ak sa vykoná správne, predstavuje veľmi spoľahlivú ochranu.
Ochorenie môže mať jednofázový alebo dvojfázový priebeh:
- Pri jednofázovom priebehu sa ťažkosti ako silné bolesti hlavy, horúčka a slabosť stupňujú, príznaky sa podobajú chrípke.
- Pri dvojfázovom priebehu ochorenia sa v prvej fáze objavuje zvýšená teplota, bolesti hlavy, poruchy spánku a niekedy sa pridružia žalúdočné ťažkosti, ako sú zvracanie a pocit nevoľnosti.
- Objavujú sa aj bolesti v chrbte, kĺboch alebo v končatinách.
Ak pocítite niektorý z uvedených príznakov do štyroch týždňov po pricicaní kliešťa, vyhľadajte lekára.
Ak sa do mesiaca tieto príznaky nedostavia, pravdepodobnosť infekcie vírusom kliešťovej encefalitídy je už minimálna.
Príznaky je možno podceniť, keďže zvyčajne po niekoľkých dňoch prichádza úľava. Nasleduje bezpríznakové obdobie, ktoré môže trvať jeden až 20 dní. Potom opäť vystúpi horúčka.
Pre druhú fázu ochorenia sú charakteristické príznaky postihnutia centrálnej nervovej sústavy, psychické poruchy, zhoršenie pamäti, dezorientácia, labilita nálad, podráždenosť a stavy úzkosti. Táto fáza môže aj chýbať, alebo po fyzickej námahe a slnení sa stav zhoršuje.
Príznaky a výskyt lymskej boreliózy
V Európe je infikovanosť kliešťov boréliami vysoká, v niektorých regiónoch môže dosiahnuť až 45 percent. Na Slovensku sa pohybuje približne od 10 do 30 percent. Prenos borélií z kliešťa na človeka nenastane skôr, než po 24 hodinách.
Lymská borelióza je na Slovensku rozšírená takmer vo všetkých okresoch, najviac na Strednom Považí, Pohroní a východnom Slovensku v severných okresoch a v povodí Latorice a Laborca.
Ochorenie sa diagnostikuje predovšetkým podľa klinických príznakov, podľa prítomnosti protilátok v krvnom sére alebo likvore, prípadne dôkazom DNA pôvodcu v krvi, alebo kliešťovi.
Lymská borelióza má bakteriálny pôvod, takže sa dá v skorom štádiu úspešne liečiť antibiotikami. Očkovanie neexistuje.
Príznaky sú pestré a závisia od štádia ochorenia.
Prvým štádiom je opuch a začervenanie v mieste prisatia, ktoré sa objaví od troch do 30 dní. Zväčšuje sa minimálne sa šírku dlane, býva mapovitého charakteru a je ostro ohraničené.
Miesto prisatia je spočiatku často červenofialové, koža je hladká a na dotyk teplejšia, obvykle nebolí no môže svrbieť. Zväčšujúce sa boréliové začervenanie však nesvrbí, neopuchá a stráca fialové zafarbenie v mieste pricicania kliešťa.
Po opuchu často nasledujú príznaky chrípky - nevoľnosť, únava, zimnica či horúčka, bolesť hlavy, svalov a kĺbov. Môže dôjsť aj k srdcovým poruchám. Pri borelióze sa však môžu dostaviť bolesti kĺbov, najmä jednostranného zápalu kolien, nervové príznaky alebo aj zmeny na koži rúk a nôh aj niekoľko mesiacov i rokov po napadnutí infikovaným kliešťom.
Vyhľadajte svojho lekára, ak pocítite niektorý z uvedených príznakov počas 30 dni po uštipnutí kliešťom, respektíve aj po mesiacoch i rokoch a upozornite svojho lekára na pricicaného kliešťa. Väčšina prípadov lymskej boreliózy môže byť liečená počas niekoľkých týždňov použitím antibiotík. Pri neliečenom ochorení môže dôjsť k poškodeniu srdca, kĺbov, kostrových svalov a nervového systému.
Aj keď sa začervenanie a opuch dokážu pominúť aj bez liečby, ale aj nemusia sa vôbec prejaviť, neznamená to, že riziko ochorenia úplne zmizlo. Druhé a tretie štádium sa môžu prejaviť aj po niekoľkých mesiacoch až rokoch.
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde
Úhrada očkovania proti encefalitíde zdravotnou poisťovňou
Union zdravotná poisťovňa hradí svojim poistencom od 1 roka polovicu ceny každej z troch dávok očkovacej látky Encepur Children, Fsme – immin Junior, Encepur Adults, Fsme - immun.
Všeobecná zdravotná poisťovňa na očkovanie svojim poistencom neprispieva.
Dôvera zdravotná poisťovňa prepláca poistencom od 1 roka veku polovicu ceny každej z troch dávok očkovacej látky.
(informácie platné k 1.5.2020, podrobnosti nájdete kliknutím na názov vašej zdravotnej poisťovne.)
Očkovanie proti kliešťovej encefalitíde možno začať kedykoľvek počas roka, najvhodnejšie sú zimné mesiace. Kliešte sú v tom čase málo aktívne a telo má dostatok času vytvoriť si dostatočné množstvo protilátok skôr než začne obdobie ich masívneho výskytu.
Očkovacie látky sú dostupné pre deti aj dospelých.
Základné očkovanie pozostáva z troch dávok očkovacej látky, pričom prvú dávku je najvhodnejšie podať v chladných mesiacoch (január, február). Druhá dávka sa podáva jeden až tri mesiace po prvej dávke a tretia dávka osem až 12 mesiacov po druhej dávke.
Existuje aj skrátená schéma očkovania, kedy sa druhá dávka podá už po dvoch týždňoch. Pred ochorením môžu čiastočne chrániť už prvé dve dávky, protilátky sa vytvoria do dvoch týždňov po druhej injekcii.
Kompletné očkovanie tromi dávkami chráni minimálne počas troch rokov a potom sa odporúča preočkovanie jednou dávkou očkovacej látky. Látku predpisuje ošetrujúci lekár, ktorý očkovanie aj vykonáva. Jedna vakcína stojí od 15 do 25 eur.
