Čo môžu mať spoločné barón Prášil, dobrý vojak Švejk, princ Hamlet či podnikateľ Majský? Multimilonár, ktorý nedávno skončil za mrežami, nie je prvý ani posledný, ktorý simuloval psychickú chorobu.
Dôvody, prečo si vymýšľame choroby, sú najrozličnejšie.
„Veľmi často sú príčiny simulovania choroby naozaj účelové, ale tiež často nevysvetliteľné až bizarné,“ hovorí psychiater MUDr. Jozef Hašto. Niektoré motívy zostávajú záhadou aj pre odborníkov a niektoré sú predmetom polemík a otázok bez odpovedí.
„Medici napríklad bežne trpia úchvatnou formou hypochondrie, sú postupne ohrození každou chorobou, o ktorej sa práve učia. Táto forma má našťastie svoje medze, lebo väčšina študentov medicíny má dostatočne bystrý zmysel pre humor, aby rozpoznali absurdnosť tejto situácie,“ hovorí psychológ Peter Sádovský.
Syndróm dobrého vojaka Švejka
Psychiatri si najnovšie všimli aj správanie dobrého vojaka Švejka. V časopise britskej Kráľovskej lekárskej spoločnosti bol dokonca nedávno podrobne popísaný Švejkov syndróm ako inštrumentálna psychóza.
Prečo ich zaujal tento duševne obmedzený vojak, ktorého pre svoje čudné správanie opakovane poslali do nemocnice pre duševne chorých?
„Keď ho poslali do útoku, Švejk dokázal ísť na opačnú stranu a zvyčajne za ním šli aj ostatní. Boja sa nikdy nezúčastnil. Často sa správal nezvyčajne aj v situáciách, keď mu to neprinieslo žiadne výhody a to práve mätie,“ vysvetľuje psychológ. Inštrumentálna psychóza je blízka predstieranej poruche osobnosti, ale nie je to úplne to isté.
Podľa autora, anglického psychiatra Tyrera, mal Švejk občas epizódy skutočnej duševnej choroby podobne ako Hamlet, o ktorom sa predpokladá, že vedome predstieral príznaky choroby, aby skryl plány na pomstu za smrť svojho otca. Anglickí psychiatri tvrdia, že bude veľmi zaujímavé pozorovať pacientov s týmto švejkovským syndrómom.
Národ simulantov a hypochondrov?
Slováci sú často zdravotnými poisťovňami označovaní za národ simulantov a hypochondrov, lebo štatistický počet návštev lekára za jediný rok niekoľkonásobne prevyšuje počet v iných európskych krajinách.
Existujú však prípady, keď ani lekári nedokážu prísť na to, prečo to robia.
„Možno ide len o ľudí túžiacich po troške pozornosti v tomto zlom svete?“ odpovedá protiotázkou psychológ.
