Bezlepková strava je čoraz populárnejšia, no nie je vhodná pre všetkých. Dospelým môže vyhovovať, no v prípade detí sa nájde iba pár dôvodov prečo lepok vynechať a množstvo dôvodov prečo radšej nie.
Komentár odborníčky na detskú gastroenterológiu Norelle R. Reilly uverejnený v Journal of Pediatrics ponúka rodičom aj pediatrom niekoľko fakto, ktoré treba zobrať do úvahy skôr, než dieťaťu odstránia zo stravy lepok.
1. Lepok nie je prirodzene toxický
Strava sa skladá z troch základných častí: tukov, cukrov a bielkovín. Lepok je bielkovina obsiahnutá v pšenici, raži a jačmeni, čiže v bežných zložkách spracovaných potravín.
Celiakia postihuje približne jedno percento dospelých a detí, pričom neznášanlivosť lepku je daná geneticky. Zväčša neškodná bielkovina môže poškodiť sliznicu čriev a okrem iného viesť k vážnym problémom s výživou a spracovaním potravy.
Ľudia trpiaci týmto vrodeným autoimunitným ochorením by mali určite lepok trvalo odstrániť zo svojej stravy. Je ale len málo dôkazov o tom, že ostatným ľuďom spôsobuje lepok ťažkosti.
Celiakia je celoživotný údel, zvládnite ju jednoduchšie Čítajte 2. Bezlepková diéta neposkytne deťom vyváženú stravu
Bezlepková strava nie je to isté ako zdravá strava. Ovocie a zelenina sú prirodzene bez lepku a mali by byť súčasťou detského jedálnička. Avšak bezlepkové sladkosti sú stále sladkosťami.
Mnoho bezlepkových náhrad za chlieb alebo sušienky má v skutočnosti vyšší obsah tuku a kalórií než ich lepkové verzie, bezlepkové cereálie zas nedosahujú výživové hodnoty, ktoré majú bezlepkové.
Množstvo výrobkov ktoré obsahujú lepok či škrob sa dodatočne obohacuje o kyselinu listovú a vitamíny skupiny B. Keďže ich jedáva veľká časť populácie, výrobcovia touto cestou dopĺňajú chýbajúce látky, ktoré prospievajú zdraviu. Pri bezlepkovej diéte sa ľuďom tohto vitamínového bonusu nedostáva.
Bezlepkovú diétu často sprevádza nedostatok vlákniny, ktorá má zásadnú úlohu pri trávení. Výrobky z celozrnnej pšenice sú bohatým zdrojom lepku, ale aj vlákniny. Keďže vláknina pomáha pravidelnej stolici, u detí, ktoré začínajú s bezlepkovou diétou sa bežne objavuje zápcha.
Ak dieťa skutočne potrebuje bezlepkovú diétu, dostatok živín zabezpečí diéta pod dohľadom odborníka. Amatérske zásahy môžu ohroziť vývoj tela a mozgu dieťaťa.
3. Ryžová náhrada môže byť nebezpečná
Zvýšená konzumácia ryže, ktorou sa potraviny s lepkom bežne nehrázajú, môžu v tele dieťaťa zvýšiť hladinu arzénu.
Rakovinotvorný arzén sa totiž zo znečistenej pôdy pestovateľských krajín dostáva až do ryžových zŕn.
Vysoký obsah jedovatej látky môže spôsobiť chudokrvnosť, poškodiť pečeň a obličky a spôsobiť aj tráviace ťažkosti.
4. Preventívna bezlepková diéta komplikuje diagnostiku
Príznaky samy o sebe na diagnózu celiakie alebo alergie na pšenicu nestačia. Krvný test však nedokáže rozlíšiť dieťa, ktoré celiakiu má no drží bezlepkovú diétu a tým, ktoré ochorením vôbec netrpí.
Skôr než rodič preventívne vyradí lepok zo stravy dieťaťa mal by svoje obavy zveriť detskému lekárovi. Zdravotný stav dieťaťa s celiakiou je dobré priebežne monitorovať a testu by sa mali podrobiť aj členovia rodiny.
Ste citliví na niektoré potraviny? Môžete ich nahradiť Čítajte 5. Bezlepková diéta obmedzuje spoločenský život a je drahá
Veľa detských spoločenských aktivít sa točí okolo jedla, stačí si spomenúť na narodeninové večierky, stravovanie v školskej jedálni, školské výlety a tábory.
Deťom, ktoré diétu musia držať zo zdravotných dôvodov, je oporou rodina, škola aj lekári. Napriek tomu to vôbec nemajú jednoduché. Zväzuje ich pocit odlišnosti od rovesníkov a obávajú sa ako môže bezlepková diéta ovplyvniť rozhodnutia ako výber školy či povolania.
Bezlepková diéta je tiež finančne náročná a pre mnohé rodiny je náročné ju dlhodobo podporovať. Ak sa rodičia rozhodnú pre bezlepkovú diétu, je to ich rozhodnutie. V prípade detí by si to však mali dobre premyslieť.
