Väčšina ľudí neovláda základné plavecké zručnosti ako dýchanie, splývanie či vznášanie.
„Všetky plavecké štýly sú prospešné pre zdravie ľudí, pretože horizontálna poloha tela umožňuje minimálne zaťaženie pohybového aparátu. Ľudia sa však musia najskôr naučiť správnu techniku, aby bolo plávanie pre ich zdravie aj prospešné,“ vraví profesionálna trénerka plávania Danka Molnárová, aktívna športovkyňa, triatlonistka.
Ako sa pozerá na plávanie väčšiny ľudí? Ľudia sa usilujú vykonávať aký-taký pohyb, minimálne hodinu, čo je na jednej strane pre ich zdravie prospešné, ale na druhej strane si zlou technikou ubližujú.
„Stačí sa pozrieť na plavecký štýl prsia. Ľudia celé hodiny plávajú týmto štýlom s hlavou nad vodou a pritom si neuvedomujú, ako ich krčná chrbtica trpí. Nehovoriac o tom, keď sa k tomu pridá aj zlá technika,“ vraví trénerka.
Väčšina ľudí podľa nej neovláda základné plavecké zručnosti ako dýchanie, splývanie či vznášanie.
Najlepší je znak
Danka Molnárová vyratúva pozitívne účinky plávania: Priaznivo vplýva na náš psychický stav, spĺňa relaxačno-regeneračné účinky, je dobré aj ako kompenzačný šport pre vrcholových športovcov. Celkovo pôsobí priaznivo na náš organizmus.
„Plávanie môžu robiť ľudia bez vekového obmedzenia a dokonca aj pri rôznych oslabeniach. Vo vode sme nadľahčovaní, minimálne zaťažujeme pohybový aparát a na pohyb vpred nemusíme vynakladať veľké svalové úsilie. Plávanie je dobré na pohybový aparát, termoregulačný systém, srdcovocievny a respiračný systém.“
Každé plávanie teda zdraviu prospieva, ale ak by sme mali vybrať plavecký štýl, ktorý je zdraviu najprospešnejší, je ním štýl znak. „Plavec pri plávaní leží na chrbte a hlava je pri dýchaní v predĺžení tela. Nedochádza tak k žiadnej rotácii hlavy v oblasti krčnej chrbtice,“ vysvetľuje trénerka.
To, koľko plávať, závisí najmä od našej kondície, no tiež od cieľa, ktorý si stanovíme - či plávame iba rekreačne, alebo sa chceme zlepšovať, prípadne pripraviť sa na preteky.
Rekreačný plavec, ktorý si chce udržiavať kondíciu, môže plávať 30 až 60 minút a robiť si pri tom menšie prestávky. Ak niekto chce kondične plávať a zlepšovať sa, cez tréning môže zaplávať aj niekoľko kilometrov.
Pod dohľadom trénera sú tréningy kombináciou kondičného tréningu - rýchlosť, sila, vytrvalosť - a technického tréningu, ktorý sa zameriava na zdokonaľovanie plaveckých štýlov. Pri takomto tréningu tréner presne stanovuje, koľko metrov alebo kilometrov má plavec naplávať, aký má mať interval odpočinku a akým tempom má ísť.
Ak si chceme udržiavať kondíciu, mali by sme plávať aspoň dvakrát týždenne, na výraznejšie zlepšenie treba plávať tri- až päťkrát do týždňa.
„Po posilňovni sa môže ísť človek vyplávať, ale mať tréning po posilňovaní nie je dobré. To môžu dobrí plavci, ktorí sú šprintéri,“ radí trénerka. Ak chce človek pri plávaní schudnúť, musí plávať viackrát do týždňa a upraviť aj stravu.
„Pri plávaní sa aktivizuje až 90 percent svalstva a zaťažované sú predovšetkým veľké svalové skupiny. Plávanie pôsobí priaznivo aj na kĺbovú pohyblivosť, takže postava sa dá formovať aj plávaním,“ vraví.
Ako si poradiť s bolesťami chrbtaČítajte
Nikdy nie je neskoro
Naučiť sa plávať alebo zlepšiť si plaveckú techniku je možné v každom veku. „Vylepšiť techniku je niekedy ťažké, lebo plavci majú už po rokoch veľmi zafixovanú zlú techniku, ktorá sa ťažko odstraňuje,“ upozorňuje trénerka. Plavec musí na novú techniku neustále myslieť, plávať tak vedome.
„Hneď, ako sa pozabudne, a nemyslí na správnu techniku, veľmi rýchlo spadá do starých zlozvykov. Niekedy trvá veľmi dlho, kým sa správna technika zautomatizuje. Preto je dobré mať na začiatku nad sebou dohľad trénera, ktorý vás na chyby ihneď upozorní,“ dodáva Danka Molnárová.
Ľudia sa chcú naučiť plávať aj v dospelosti, hoci je to veľmi náročné. „Najmä ak mal človek v minulosti zlú príhodu, skúsenosť s vodou, alebo sa nebodaj vody bojí. Vtedy zotrvajú len tí najvytrvalejší a najtrpezlivejší. Dospelí si často myslia, že stačí pár hodín tréningu s trénerom a budú vedieť plávať. Ale tak to, žiaľ, nefunguje. Musia na sebe zapracovať, chcieť, a hlavne byť vo vode čo najviac. No, samozrejme, dá sa to naučiť.“
Plávanie pod vodou nie je nutnosťou, môže byť však spestrením tréningu. „Napríklad deti učíme loviť pod vodou hračky, čím sa učia plávať pod vodou,“ vraví trénerka.
Plávanie pre dojčatá nie je nutnosťČítajte
Vhodné pre každého
Aj lekár Pavel Malovič plávanie veľmi odporúča. „Plávanie zapája do činnosti všetky hlavné svalové skupiny, srdcovo–cievny aj dýchací systém, a preto je celkový kondičný, zdravotný a regeneračný efekt pohybu vo vode vysoký,“ vraví.
„Plávanie je ideálne pre ľudí akéhokoľvek veku, aj akejkoľvek úrovne telesnej zdatnosti. Používaním všetkých hlavných svalových skupín sa zlepšuje najmä sila, vytrvalosť a ohybnosť. Rovnako skvele posilňuje schopnosť práce pľúc, srdca a pružnosti ciev,“ vyratúva lekár výhody.
Na rozdiel od väčšiny pohybových aktivít, ktoré sa odohrávajú na pevnej zemi, pri plávaní používame v rovnakej miere horné i dolné končatiny a rovnomerne zaťažujeme celý organizmus.
„Keď sa pohybujeme vo vode, voda nesie váhu nášho tela, nevyvoláva otriasanie a búšenie na váhonosné kĺbové spojenia. To robí pohyb vo vode veľmi užitočným a zdraviu prospešným, najmä pokiaľ plavec trpí zápalmi kĺbov – artritídou - alebo ich degeneratívnymi zmenami - artrózou, máva problémy s pohyblivosťou krčnej, hrudnej aj bedrovej chrbtice prípadne s nadváhou či obezitou. Plávanie je veľmi vhodné pre tehotné ženy,“ vraví Malovič.
Voda tiež ponúka viac prirodzeného odporu našim pohybom ako vzduch, čo pomáha zvyšovať svalovú vytrvalosť a pružnosť.
Teplejšia voda, okolo 26 až 28 stupňov Celzia, pohládza, jemne masíruje, uvoľňuje a zohrieva svaly, umožňuje kĺbom väčší rozsah pohybov, bez rizika vzniku zranenia.
Pre kondičné, tréningové plávanie, je vhodná skôr chladnejšia voda – okolo 23 až 25 stupňov Celzia, ktorá zároveň pomáha zvyšovať odolnosť voči ochoreniam a bolestiam. Studenšia voda sa hodí na otužovanie.
