BRATISLAVA. Vo viacerých okresoch Slovenska objavili prípady žltačky typu A. Takzvaná choroba špinavých rúk sa medzi obyvateľmi osád na východe krajiny objavuje pravidelne. Toto leto však pribudli prípady aj v Banskobystrickom kraji.
Najviac chorých zaznamenali v okrese Veľký Krtíš, kde sa objavilo až osem pacientov. V okresoch Zvolen a Žarnovica zaregistrovali po dva prípady a v okresoch Žiar nad Hronom, Brezno, Rimavská Sobota a Revúca po jednom.
Ani naoko nízke počty však epidemiológovia nepodceňujú. Aj keď zatiaľ nehovoria o epidémii, čísla vnímajú kriticky: v uplynulých rokoch totiž zaznamenali maximálne tri prípady ročne.
Prečítajte si tiež:
Ruky si poriadne neumýva takmer nikto
Nemali problém s hygienou, nakazili sa
„Aktuálne evidujeme nové prípady žltačky typu A,“ hovorí epidemiologička Jana Kerlik z Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Najčastejšie ochoreli deti do 14 rokov a dôchodcovia nad 65 rokov.
Nejde pritom o ľudí, ktorí by žili v nehygienickom prostredí.
„Nedá sa presne určiť, kde sa nakazili, asi najpravdepodobnejšie v dopravnom prostriedku alebo zariadení, ktoré navštevuje veľa ľudí,“ opisuje vedúca banskobystrického odboru epidemiológie Mária Avdičová.
Dodáva, že typickým obdobím zvýšeného výskytu žltačky je nielen leto, ale najmä jeseň, keď sa deti vracajú do škôl.
Ak je niekto nakazený, vírus hepatitídy sa rýchlo rozšíri. Vzhľadom na blížiaci sa nástup detí do kolektívov preto odporúča rodičom využiť možnosť nepovinného očkovania.
Prudký medziročný nárast prípadov
Minulý rok bolo na Slovensku hlásených 883 prípadov ochorení nažlitačku typu A. Oproti roku 2014 ide o 20-percentný nárast, v porovnaní s päťročným priemerom prípady vzrástli o polovicu.
Výskyt zdravotníci zaznamenali vo všetkých krajoch. Najvyššia chorobnosť pritom bola hlásená v Prešovskom, Košickom a v Bratislavskom kraji. Nakazili sa najmä deti do 14 rokov.
Ochorenie sa prenáša fekálno-orálnym spôsobom. Pre šírenie je príznačná nedostatočná hygiena, no ochorieť možno aj konzumáciou kontaminovanej vody či znečistených potravín.
...vedeli ste, že?
Denne sa tváre dotýkame sto až 5-tisíckrát
Podľa niektorých štúdií sa priemerne sa človek dotýka tváre dva- až štyrikrát za minútu, iné tento počet dotykov uvádzajú za hodinu.
Najčastejšie sa dotýkame očí, nosa, úst – otvorov, ktoré sú ideálnym miestom pre vstup patogénov do organizmu.
Týka sa to situácií, keď si neumývame ruky a pohybujeme sa medzi ľuďmi na verejných priestranstvách. Zvlášť to platí v prípadoch epidémií, vystavujeme tak sami seba infekčnými ochoreniami, ktorým by sa dalo predísť.
Umývanie rúk je jednoduchá efektívna metóda ako zabrániť prenosu baktérií a vírusov, ktoré sa prenášajú kontaktom s infikovanými plochami.
Epidemiologický informačný systém
Ako prebieha žltačka typu A (VHA)
Zo začiatku ochorenie pripomína chrípku. Prvé príznaky nastupujú 15 až 50 dní od vstupu vírusu do organizmu.
Medzi skoré klinické príznaky patrí horúčka, nevoľnosť, slabosť, bolesť svalov a kĺbov, bolesti pod pravým rebrovým oblúkom, vracanie a nechuť k jedlu.
Keďže vírus infikuje pečeň, príznakom môže byť žlté sfarbenie očných bielok a kože. Chorý môže pozorovať veľmi tmavý moč a svetlú stolicu.
Konkrétny liek na VHA neexistuje. Iba v ojedinelých prípadoch môže dôjsť k vážnemu poškodeniu pečene s ďalšími zdravotnými dôsledkami. Týka sa to najmä osôb s chronickým ochorením pečene.
Hoci žltačka typu A iba výnimočne ohrozuje život chorého, pre každého pacienta znamená dlhé mesiace rekonvalescencie a prerušenie aktívneho života.
„Po prepuknutí žltačky je nevyhnutná izolácia na infekčnom oddelení. Najdôležitejším liečebným opatrením je kľud na lôžku a diéta s nízkym obsahom tukov,“ vysvetľuje epidemiologička Jarmila Pertinačová.
Po návrate chuti do jedla je by pacient mal jesť racionálnu stravu s vyšším obsahom bielkovín. Po prepustení z nemocnice je potrebné dodržiavať niekoľkomesačnú diétu a dlhodobo obmedziť fyzickú aktivitu.
V mnohých prípadoch môže u pacientov po prekonaní ochorenia pretrvávať únava vyčerpanosť, bolesti svalov alebo zažívacie ťažkosti.
...vedeli ste, že?
Muchy prenášajú dvakrát toľko patogénov ako šváby
Potvrdila to štúdia, podľa ktorej by ľudia radšej skonzumovali jedlo, na ktorom sedela mucha ako šváb.
Mucha domáca si s obľubou sadá na výkaly, mŕtvoly zvierat a rozkladajúce sa potraviny. Na chlpatých nožičkách sa jej ľahko naviažu baktérie a vírusy. Tak môžu pomerne v krátkom čase preniesť choroboplodné zárodky na jedlo a pitie, ktoré plánujeme konzumovať. Podľa vedcov mucha domová môže prenášať viac ako 200 druhov baktérií.
V cudzine muchy takto prenášajú napríklad pôvodcov cholery, dyzentérie či týfusu. V našich podmienkach ide najmä o črevné nákazy (salmonelóza, šigelóza, kampylobakterióza, infekcia E. Coli), žltačku typu A, ale aj tuberkulózu či meningitídu. Môžu prenášať aj cysty prvokov a vajíčka červov.
Chorý človek tak môže byť prekvapený, kde k spomínaným nákazám prišiel. Vzhľadom na sezónnosť a životný cyklus múch sa najviac takto prenášaných ochorení vyskytuje najmä v lete a na jeseň.
V tomto období sa preto odporúča:
-
v kuchyni používať ochranné siete na okno
-
vonku používať ochranné sieťky na jedlo
-
nepodávať jedlo, na ktorom sedeli muchy najmä malým deťom a ľuďom s oslabenou imunitou
-
dodržiavať hygienu pri spracovávaní potravín, zeleninu a ovocie treba poriadne umyť.
Epidemiologický informačný systém
Ako brániť prenosu žltačky
Vírus je veľmi odolný voči vonkajšiemu prostrediu. V zmrazenom stave dokáže prežiť i niekoľko rokov a pri teplote 25 stupňov Celzia vydrží vo vode alebo v suchej stolici až 30 dní.
„Ak ho chcete zahubiť vo vode, prevárajte ju dlhšie ako 5 minút. Dezinfekčné prostriedky s aktívnym chlórom ho ničia za 15 minút. Vírus žltačky typu A odoláva dokonca aj kyslosti žalúdočnej šťavy,“ hovorí Pertinačová.
Žltačke typu A sa dá predísť dodržiavaním osobnej hygieny a očkovaním. Vzhľadom na to, že deti predškolského a školského veku patria k rizikovým skupinám, odporúča sa očkovať deti ešte pred nástupom do škôlky. Očkovanie deti chráni dlhodobo.
U detí z prostredia s nízkym hygienickým štandardom sa odporúča očkovanie vo veku 2 rokov. Najvyššia chorobnosť vo vekovej skupine jeden až štvorročných detí však napovedá, že očkovanie sa v niektorých regiónoch využíva len ojedinele.
Očkovanie pozostáva z dvoch dávok, druhá dávka sa podáva medzi 6 a 12 mesiacmi po podaní prvej. Poisťovne na vakcínu prispievajú, no výška sumy sa líši.
Prečítajte si tiež:
Baktéria E.coli - ako sa šíri a ako sa pred ňou chrániť
