Ak mávate jesenný smútok, zabojujte s ním, choďte medzi ľudí. Ale ak trpíte depresiou, pokusy o rozveselenie sa skončia zle. O depresívnej poruche, jej prejavoch a liečení nám porozprávala psychiatrička ĽUBOMÍRA IZÁKOVÁ.
Veľa ľudí pociťuje na jeseň čosi ako melanchóliu, smútok či módne povedané „depresiu“. Ako to vidíte vy z pohľadu psychiatra?
„Na jeseň sme menej aktívni, máme zmenu chuti jedla, spánkového režimu, viac nás to ťahá do postele s dobrou knihou a čajom. Skracujúce sa dni spôsobujú, že starší ľudia sú viac doma, menej sa stretávajú vonku na prechádzkach.
Jesenný smútok je len prirodzená zmena nálady, ktorá patrí k tomuto ročnému obdobiu, nemusíme za ním hneď vidieť nejaké ochorenie. Existujú však aj skutočné sezónne depresie a tie sú skutočným biologicky podmieneným duševným ochorením, ktoré sa od iných depresívnych porúch líši len tým, že sa vyskytuje na jeseň a v zime.“
Ako sa prejavuje sezónna depresívna porucha?
„Obyčajný „jesenný smútok“ vyplýva z povahy ročného obdobia a nenarúša nám bežné fungovanie, dokážeme sa o seba postarať, vykonávame bežné aktivity. Depresívna porucha komplexne postihuje celého človeka, dušu aj telo. Človek pociťuje prázdnotu, otupenie, bezperspektívnosť, môže sa začať zaoberať koncom života.
V prípade, že sa ho snažíte rozveseliť, sa skôr podráždi, ľahko vybuchne, môže byť vzťahovačnejší. Mnohí ľudia začnú zanedbávať svoje záujmy a koníčky, začínajú sa izolovať, nechcú kontakty s inými ľuďmi, zaťažuje ich, keď sa s nimi chce niekto rozprávať.
Zhoršuje sa im pamäť, a preto sa niekedy depresia u starších ľudí zamieňa s demenciou, hovoríme o takzvanej pseudodemencii, pacienti sa nevedia sústrediť, rýchlo zareagovať, horšie si pamätajú. Čiže u starších ľudí depresia nemusí mať podobu smútku, ale skôr prázdnoty, poklesu nálady, zhoršovania fungovania, nezáujmu, únavy.“
Depresií je viac druhov, existuje aj názov pre tento typ depresie?
„V Európe používame názov recidivujúca depresívna porucha, Američania hovoria o veľkej depresívnej poruche. Jej prejavom je depresívna epizóda, stav, ktorý trvá viac ako dva týždne, keď sa vyskytuje depresívna nálada a s ňou mnohé ďalšie príznaky.
Všeobecne platí, že keď človek prekoná jednu depresívnu epizódu, má asi 50-percentnú šancu, že príde aj druhá a s prekonaním ďalších epizód sa toto riziko ďalej zvyšuje. Depresia má tendenciu k opakovaniu, takže čím lepšie je preliečená jedna, tým menšia je pravdepodobnosť, že príde aj druhá epizóda a pacient má vyššiu šancu, že v budúcnosti sa to nezopakuje.“
Má depresia aj telesné príznaky? Cíti pacient bolesť?
„Je zvláštne, že hoci je depresia duševná porucha a očakávame, že by sa mala prejavovať duševnými príznakmi, často sa prejavuje telesnými. Ľahká depresia znižuje prah pociťovania bolesti a pacienti sa sťažujú aj na to, čo by ich za normálnych okolností nebolelo. Sú to nepríjemné bolesti, chronické a veľmi zle reagujú na liečbu liekmi proti bolesti.
Ďalej veľmi somatizujú, čo znamená že pacient sa nesťažuje na zlú náladu, ale povie, že ho bolí žalúdok alebo chrbát, cíti bolesti pri srdci a podobne. Na toto opäť nedostatočne zaberajú lieky určené na liečbu telesných ťažkostí, pretože problém naozaj nie je telesný, nie je v žalúdku či chrbte, ale v hlave. Ak pacient začne užívať antidepresíva - ak teda je na to dôvod a lekár mu ich predpíše - zrazu tieto bolesti zmiznú. Vyriešil sa problém v hlave a odznel problém v tele.“
Prečítajte si tiež:
Sú vaši starkí zdraví? Tieto otázky by ste sa ich mali spýtať
Ak mám v rodine seniora, aké príznaky mi prezradia, že ide o niečo vážnejšie a nielen o sezónnu zmenu nálady?
„Senior, ktorý má len jesenný splín, rád prijme pokusy o rozveselenie, pomôže mu, keď sa vyrozpráva, keď ho zoberiete na výlet a podobne. Ten, čo trpí depresiou, to odmieta, vyrušuje ho to, ešte mu to zhorší náladu. Ak mu začnete rozprávať, aby sa už vzchopil, aby si užil život, že ho potrebujú vnúčatá, jeho to podráždi a začne sa s vami hádať.
Snahy o rozveselenie či povzbudenie nefungujú, možno len na chvíľu, ale opäť sa to vráti. Tieto príznaky vám môžu povedať - pozor, máme tu problém. Treba ešte povedať, že depresívna porucha máva takzvané „ranné pesimá“, čo znamená, že najhoršiu náladu má pacient ráno, už sa budí so zlou náladou. Vtedy má najčiernejšie myšlienky, zdá sa mu, že svet nemá zmysel. Takže ak máte v rodine takého seniora, za jeho správaním môže byť práve depresívna porucha.“
Je depresia liečiteľná?
„Áno, je liečiteľná, všetkým pacientom dokážeme pomôcť a väčšinu aj vyliečime. Na Slovensku máme k dispozícii všetky moderné psychofarmaká, pacient sa však musí zmieriť s tým, že liečba je dlhodobá.
Antidepresíva zaberajú postupne a aj keď sa pacient začne cítiť dobre, v liečbe sa pokračuje ešte približne 6 až 8 mesiacov. Až potom môžeme predpokladať, že sa situácia v mozgu napravila a antidepresívum začneme pomaličky vysadzovať. Rozhodnutie o skončení liečby však nie je na pacientovi, ale na lekárovi, ktorý berie do úvahy mnoho ďalších faktorov. Keď pacient prekonal už viac depresívnych epizód, berie lieky ako prevenciu na zabránenie vzniku ďalšej epizódy.
Nie každú depresiu však liečime antidepresívami, na miernejšie stavy niekedy stačí psychoterapia. U seniorov často sa depresia začína tým, že prídu o životného partnera či priateľov, to sú psychoreaktívne vyvolané depresívne stavy, keď môže viac pomôcť psychoterapia ako antidepresíva.“
Čo ak senior odmieta odbornú pomoc a má pocit, že je to jeho údel, že to pekné v živote si už odžil?
„Úlohou rodiny, príbuzných či priateľov je takého človeka presvedčiť, aby sa aspoň pokúsil zistiť, či ide o depresiu alebo niečo iné. Je to niekedy ťažké, pretože človek s depresiou so svojimi náladami, skleslosťou a podráždenosťou môže svoje okolie odradiť. Treba povedať, že depresia je závažnou a dokonca v niektorých prípadoch až smrteľnou chorobou, 10 až 15 % pacientov zomiera v dôsledku samovraždy, odborná pomoc je teda veľmi potrebná.“
Ako sa pozeráte na výživové doplnky ako sú rôzne vitamíny, čaje na dobrú náladu, či liečivé bylinky pomáhajú pri zmenách nálady?
„Ja osobne mám k nim pozitívny postoj. Niektorí lekári však varujú, že keď už nakupujeme výživové doplnky, nemali by sme ich kumulovať. Niektoré účinné látky sa vyskytujú vo viacerých doplnkoch a môže sa stať, že pacient sa nimi nechtiac predávkuje. Alebo si nenaštuduje odporúčanú dávku a potom sa stáva, že užijú aj desať magnéziových tabliet denne. Takže s výživovými doplnkami treba opatrne. Doplnky môžu mať ešte jeden bonusový efekt a poviem to úprimne: sú výborné placebo. Ak niekto verí, že mu bylinky či vitamínové prípravky pomôžu, tak nech si ich dá, je pravdepodobné, že sa bude cítiť lepšie.“
Prečítajte si tiež:
Pád je pre seniora najväčšie nebezpečenstvo
Čo je najlepšie prirodzené antidepresívum pre seniorov? Ako si udržať dobrú náladu a pozitívny pohľad na svet?
„Treba chodiť medzi ľudí, výborná je blízkosť rodiny a vnúčat. Aktivita však nesmie človeka vyčerpávať. Asi najlepším antidepresívom je záhradka, tá dá naozaj všetko aj pohyb, radosť z práce, potešenie z úrody.
Dobrý je akýkoľvek koníček či domáce zvieratá, najmä psík je ideálny, pretože potrebuje denný režim, čo je dobré aj pre seniorov. Seniori, čo žijú v paneláku, majú tendenciu zostávať zatvorení v byte, ale psík ich vytiahne von, je to pohyb na čerstvom vzduchu, rozhovory s inými ľuďmi.“
Čo ak je senior sám, čo ak stratil rodinné zázemie? Ako má sám sebe pomôcť?
„Nepoľaviť v sebadisciplíne, v režime dňa, rozplánovať si aktivity, dlhodobejšie aj denné. Ani senior nemôže rezignovať pre to, že prišla jeseň a s ňou aj smútok a pripomienka toho, že sme pominuteľní. Ak má v takejto situácii pocit, že už to sám ďalej nezvládne, je potrebné situáciu začať čo najskôr riešiť, nečakať, kým ho úplne opustia sily. A to sa môže stať veľmi rýchlo.
Zdravie v seniorskom veku býva skutočne krehké. Nech sa už senior rozhodne riešiť svoju situáciu akokoľvek, je pre neho dôležité, aby urobil definitívne rozhodnutie. Pomôže mu to upokojiť sa, vybaviť si formality a podniknúť prvé kroky, kým má na to ešte dosť síl.“
MUDr. Ľubomíra Izáková, PhD.
Psychiatrička, súdna znalkyňa, prezidentka Slovenskej psychiatrickej spoločnosti SLS. Vyštudovala Lekársku fakultu UK v Bratislave, následne začala pracovať na Psychiatrickej klinike LFUK a UN Bratislava, kde v súčasnosti vedie Akútne ženské oddelenie kliniky. Pracuje aj ako súdna znalkyňa v odvetví psychiatria. Vyučuje na Filozofickej fakulte UK v Bratislave, Právnickej fakulte UK a na Akadémii Policajného zboru. Prednáša a publikuje vo svojom odbore doma i v zahraničí, venuje sa najmä témam psychotických a afektívnych porúch.
