Špinavý riad v dreze, kopec nevyžehlenej bielizne, poloprázdna chladnička. A vám sa nič nechce – ani vyzliecť z pyžamy. Máte pocit, že na vás všetko padá. Cítite sa ako mravec pod čoraz väčším nákladom. Ste dokonca takí unavení, že vleziete do nepostlanej postele oblečení. Môže za to chronický únavový syndróm? ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
Syndróm chronickej únavy je fenomén, ktorý dokáže pomaly, nenápadne, ale systematicky zničiť kariéru, manželstvo či nádejný vzťah. Úspešného a energického človeka dokáže doslova premeniť na pasívnu bábku.
Niektorí odborníci dokonca varujú, že rozmery, ktoré nadobúda, dosahujú už hranice pandémie. Podľa prieskumov tento syndróm najčastejšie sužuje dospelých od 20 do 40 rokov, v 45 percentách už od 16 do 64 rokov. Nevyhnú sa mu však ani deti.
Odkiaľ sa berie nevysvetliteľná únava? Dr. Vojtech Lisák zo Štátneho zdravotného ústavu v Topoľčanoch: „O chronickej únave sa hovorí na vedeckých konferenciách a píše v odborných článkoch čoraz častejšie. Napriek tomu ešte nikto neobjavil ani jej pôvodcu, ani spôsob liečby.“
Ide pritom o problém, ktorý nemožno nazvať banálnym. K fyzickým poruchám trpiacich únavou sa pridávajú aj poruchy intelektu, zhoršenie pamäti, človek stráca schopnosť vykonávať svoju prácu. Niektorí z pacientov dokonca nemôžu ani pracovať, musia si ľahnúť a sú odkázaní na cudziu pomoc.
CHUS: epidémia či len módny hit?
Mnohí lekári však považujú túto chorobu skôr za akýsi módny hit posledných rokov. Nemeckí lekári odmietajú akceptovať túto chorobu ako zvláštnu diagnózu, naproti tomu Američania či Angličania na kongresoch hovoria o jej epidémii. Podľa lekárskych diagnóz chronickým únavovým syndrómom trpí viac ako pol milióna Američanov, iné čísla hovoria až o dvoch miliónoch. Na sympóziu venovanom syndrómu chronickej únavy v Anglicku nazvali odborníci túto diagnózu za najvážnejšie nebezpečenstvo zo zdravotného a ekonomického hľadiska, hneď po AIDS.
Predzvesť vážnejšej choroby
Na Slovensku ani odhadom nemožno povedať, koľko ľudí trpí týmto ochorením. Únavovým syndrómom sa u nás nezaoberá žiadne špecializované pracovisko, ako napríklad v Čechách, kde už niekoľko rokov funguje Centrum na liečenie CHUS. Na Slovensku tento problém sledujú najmä lekári v Ústave klinickej a preventívnej medicíny, v teréne ju občas zachytia imunológovia a endokrinológovia.
Mnohí lekári odmietajú vziať únavový syndróm na vedomie a takúto diagnózu by nikdy nestanovili. Podľa endokrinologičky MUDr. Ľudmily Balkovej je chronická únava takmer vždy predzvesťou nejakej vážnejšej choroby. Ohrozené sú podľa nej najmä citlivé, úzkostlivé ženy a najmä tí, ktorí sa dlhodobo prepínajú v práci a žijú ustavične v strese. Únavovým syndrómom vraj nikdy neochorejú egoisti a flegmatici.
Únava sa nedá zmerať
Najmodernejšími prístojmi dokážeme zmerať fyzickú výkonnosť, kapacitu pľúc, intenzitu stresu, výšku IQ, ale únava zostáva nemerateľná..
Lekárovi nezostáva často nič iné len uveriť tomu, kto si na únavu sťažuje.
„Z medicínskeho hľadiska je únava subjektívny príznak, problém, ktorý pacient síce veľmi dobre vníma, sužuje ho, ale potvrdiť sa nedá, zmerať nejakým vyšetrením ho možno len veľmi ťažko.“ hovorí interný lekár MUDr. Ján Novotný. Zatiaľ čo krátkodobá únava lekára príliš neznepokojuje, dlhodobej by sa už mala venovať pozornosť. Taká únava totiž môže byť symptómom niečoho závažnejšieho.
Únava: Čo sa deje v tele?
Predpokladá sa, že únava vzniká na nervových spojoch v centrálnom nervovom systéme. Príčinou nie je len väčší energetický výdaj a emocionálne prepínanie, ale aj zmeny látkovej premeny. Vyčerpávajú sa energetické zdroje a kyslík. Najprv nám poklesnú viečka a ochabnú svaly na tvári. Naše spontánne pohyby sa spomalia, až obmedzia na minimum, znižuje sa napätie a pohotovosť svalov, neskôr sa v nich ohlasujú bolesti a objavujú zatvrdliny. Klesá krvný tlak, aj preto sa ľudia s nízkym tlakom unavia skôr.
Slávni a známi unavení
Chronický únavový syndróm nie je novým módnym hitom, trpela ním aj Florence Nightingaleová, známa anglická ošetrovateľka, zakladateľka Červeného kríža. Ťažkou chronickou chorobou so všetkými príznakmi CHUS trpel aj Darwin (19. st.). Chronická únava sa nevyhýba ani športovcom, krasokorčuliarka T. Ševčenková sa liečila dva roky. Na chronickú únavu sa nedávno sťažovala Ivana Christová, ktorá si dala urobiť komplexné vyšetrenie v Nemecku a dodnes berie pravidelne prípravky, ktoré jej odporučili lekári.
Je vôbec možná liečba?
MVDr. Vojtech Lisák, CSc., zo Štátneho zdravotného ústavu v Topoľčanoch tvrdí, že pomáha aj fytoterapeutická liečba: „V prvom rade treba prebrať denný a spánkový režim pacienta a upraviť ich. Aplikujú sa prípravky, ktoré čiastočne utlmujú bolesť a zápal a zároveň nešpecificky podporujú odolnosť organizmu. Ide o horčík a zinok, vitamín C, B1, B6, A, E, multivitamínové preparáty s vyváženým obsahom vitamínov, prípravky z nenasýtených mastných kyselín, niektoré aminokyseliny a iné potravinové doplnky, ako napríklad gél z Aloe Vera.“ (uj)
MÁTE CHRONICKÚ ÚNAVU? OTESTUJTE SA
Pre posúdenie závažnosti chronického únavového syndrómu sa berú do úvahy tzv. veľké a malé Holmesove kritériá. K tomu, aby lekár začal uvažovať, že máte tento syndróm, musí pacient spĺňať aspoň dve veľké, šesť malých a dve objektívne kritériá, alebo dve veľké a osem malých kritérií.
Veľké kritériá:
náhle vzniknutá, vracajúca sa únava, ktorá zníži doterajšiu aktivitu asi o 50 percent a trvá dlhšie ako 6 mesiacov veľké vyčerpanie, absolútna strata výdrže nevysvetliteľná svalová slabosť, bolesti svalstva a únava po záťaži, ktorú človek predtým bez problémov zvládal Malé subjektívne kritériá:
zvýšená teplota ( 37,3 -38 stupňov) bolesti hlavy (najčastejšie v oblasti čela a za ušami) dlhodobé bolesti v hrdle zimnica zväčšenie a zvýšená citlivosť lymfatických uzlín (zvyčajne na krku) svalové bolesti – spontánne aj na dotyk zápcha a poruchy sexuálnych funkcií migrujúce bolesti malých aj veľkých kĺbov, sčervenanie, bez opuchov (bez patologického röntgenového nálezu) poruchy spánku v zmysle skorého budenia – typicky okolo tretej ráno svetloplachosť, ťažké sústredenie sa, porucha zapamätania, poruchy videnia, podráždenosť, napätie, pocity vnútorného nepokoja a strachu depresie Objektívne kritériá: (tie, ktoré si môže lekár opakovane overiť)
zvýšená teplota zápal nosohltanu bolestivé či zväčšené lymfatické uzliny
