Seattle 27. marca (TASR) - Nedávno objavený hormón ghrelin, ktorý podporuje chuť do jedla a dáva sa do súvislosti s dlhodobou reguláciou telesnej váhy, môže byť podľa jednej americkej štúdie základom novej liečby obezity.
Ghrelin objavili v roku 1999 japonskí vedci v telách potkanov. Hormón, ktorý sa skladá z 28 aminokyselín, stimuluje v hypofýze uvoľňovanie rastového hormónu GH a tiež pocit hladu. Okrem toho spôsobuje zníženie metabolizmu tukov. V októbri 2000 vedci z amerického farmaceutického koncernu Lilly zistili, že najviac ghrelinu produkuje žalúdok potkanov.
Keď hormón vstrekli zvieratám pod kožu, ich hmotnosť sa zvýšila asi o desať percent, hoci neprijímali viac kalórií ako potkany v kontrolnej skupine. Vedci sa domnievajú, že toto priberanie súviselo so zníženým metabolizmom tukov. Pri vstreknutí ghrelinu priamo do mozgu potkanov tieto nielen zreteľne pribrali, ale začali aj viac žrať. Priberanie rástlo so zväčšovaním dávky hormónu.
Hormón zodpovedajúci ghrelinu u potkanov sa neskôr našiel aj u človeka, pričom sa od neho odlišuje iba dvoma aminokyselinami. Človek aj potkany ho majú najviac v žalúdočných bunkách. Jeho hladina silno stúpa pred každým prijímaním potravy a potom rovnako rýchlo klesne. Hormón sa však nachádza aj v tukovom tkanive, podžalúdkovej žľaze a čreve.
Prvé pokusy s ghrelinom na ľuďoch uskutočnili v roku 2001 britskí vedci z Imperial College v Londýne. Dobrovoľníci, ktorí hormón dostali, prijali v priemere o 28 percent kalórií viac ako členovia kontrolnej skupiny. Prvýkrát sa tak podarilo dokázať prítomnosť látky podporujúcej chuť do jedla v krvnom obehu človeka. Dovtedy boli známe iba hormóny potláčajúce chuť do jedla, ako napríklad leptín, produkovaný tukovými bunkami.
Tím vedcov na čele s Davidom E. Cummingsom z Veterans Affairs Puget Sound Health Care System v Seattle zverejnil v časopise New England Journal of Medicine štúdiu, podľa ktorej hladina ghrelinu po schudnutí silno stúpne, čo je podľa neho dôkazom toho, že tento hormón je zodpovedný za opätovné priberanie obéznych ľudí a ich návrat k pôvodnej nadváhe.
Cummings sledoval hladinu ghrelinu 13 obéznych pacientov pred začiatkom odtučňovacieho programu a po jeho skončení, ako aj hladinu inzulínu, citlivosť na inzulín a hladinu leptínu. Kontrolnú skupinu tvorilo päť predtým obéznych ľudí, ktorým operatívne zmenšili žalúdok, a desať osôb s normálnou hmotnosťou.
Obézni účastníci štúdie stratili počas polročnej diéty v priemere 17,4 percenta svojej hmotnosti, ale hladina ghrelinu sa zároveň zvýšila o 24 percent. Po skončení kúry mali väčší pocit hladu a prijatý tuk sa pomalšie spaľoval.
U piatich účastníkov s operovaným žalúdkom klesla hladina hormónu napriek 36-percentnej redukcii hmotnosti o 77 percent, čo súvisí s tým, že týmto pacientom odstránili väčšinu žalúdočných buniek produkujúcich ghrelin.
Výskumníci veria, že základom nového spôsobu liečby obezity by mohol byť liek, ktorý bude blokovať ghrelin. Naopak samotný ghrelin sa môže používať v liečbe hmotnostne podnormálnych pacientov a ľudí s nechutenstvom.
