FOTO - AUTORKA
Veľa rodičov pozná situáciu, keď sa v dieťati náhle prebudí záujem o všetko živé a zrazu musí mať za každú cenu zvieratko. Prosíkaniam a slzám nie je konca kraja, a rodič premýšľa: kúpiť zvieratko, alebo nie? A ak áno, aké? Bude sa oň moje dieťa starať? Alebo to zase ostane nakoniec len na nás?
Rozhodovanie nie je jednoduché. Lekári poukazujú na vzrastajúci výskyt alergií, psychológovia zas upozorňujú na pozitíva spolužitia zvieratka a dieťaťa.
Lekári a alergológovia hovoria nie
„Ako detská lekárka neodporúčam, aby deti mali doma zvieratká, a to najmä pre alergie,“ hovorí Júlia Šípová. „Nie sú vhodné pre deti, ktoré žijú vo väčších mestách, v panelákoch, kde je alergizujúce už samo prostredie. Okrem alergií môžu zvieratá prenášať parazitárne a infekčné ochorenia, nosia na sebe kliešte. Hoci z psychologického hľadiska sa to odporúča, ako lekárka hovorím, že rodina, ktorá má malé deti, by nemala chovať zvieratká.“
Podobný názor má i alergologička Katarína Ncziliová z bratislavských Kramárov. „Percento alergií stále stúpa. Rizikovými zvieratami sú najmä psy a mačky, ale v poslednom čase vzrastajú aj alergie na škrečky a zajačiky. Ako alergológ neodporúčam kontakt so zvieratami, najmä ak je v rodine už nejaká alergia.“
Či je vaše dieťa alergické, zistíte podľa toho, že „môže mať upchatý nos, riedky výtok z nosa, môžu ho svrbieť oči, môže mať kožné prejavy - napríklad drobné vyrážky a výsev, a to už pri pohladkaní psa. Alergia je nebezpečná vec, pri silnejšej reakcii sa dieťa môže aj začať dusiť,“ upozorňuje MUDr. Ncziliová.
Večný boj detí a dospelých
„Kúpiť zvieratko alebo nie, to je večný boj - dospelí sú väčšinou odtrhnutí od prírody, nemajú k nej vzťah a deti ich presviedčajú, že zvieratko chcú,“ myslí si Viliam Kunzo, majiteľ obchodu s exotickými zvieratami. Predáva sa tu všetko: od anduliek, rybičiek, cez škrečky a myši až po krokodíly, leguány, opice, tarantuly, škorpióny i hady.
„Každý si vyberie, čo mu je blízke. Najčastejšie - vzhľadom na ekonomickú situáciu väčšiny obyvateľov - akvarijné rybičky a andulky. Ale predám všetko, aj keď niekedy to trvá trochu dlhšie.“
O zákaze zvierat pre alergiu si myslí svoje: „Hovorí sa, že aj pri bozkávaní sa prenášajú bacily. Bránilo to niektorému mladému človeku, aby to nevyskúšal? Doktorov netreba brať príliš vážne. Hovoria, že nesmiete fajčiť a piť, a pritom 70 percent lekárov fajčí aj pije.“
Hovorí i o dobrom psychickom vplyve zvieratka na dieťa. „V dnešných rodinách všetci pracujú od rána do večera a deti sú ponechané samé na seba. Zvedavé deti zo sídlisk nevedia, čo robiť, a potom sa dostávajú do partií, začnú brať drogy. Myslím si, že sú tri veci, ktoré vás udržia nad vodou - priatelia, rodina a príroda.“
Psychológ i veterinár sú za
Aj veterinárny lekár MVDr. Belko odporúča chov spoločenských zvierat: „Je výborné, ak má dieťa doma zvieratko, už len kvôli vzťahom a zodpovednosti. Ale treba sa oň starať. Psa a mačky pravidelne očkovať a odčervovať. Je lepšie obstarať si zvieratko vtedy, keď dieťa začne chápať - tak v treťom, štvrtom roku. Malé deti zvieratká síce zámerne netýrajú, ale často si neuvedomia, že im robia zle.“
Psychologička Rita Švihranová hovorí: „Akákoľvek starostlivosť, hocijaká činnosť je pre dieťa prínosom. Treba uvážiť, aké zvieratko vybrať - napríklad o psa sa dieťa nedokáže postarať, kým nemá 10-12 rokov.“
Zviera nie je darček, ale zodpovednosť
„Rodičia najčastejšie kupujú zvieratká vtedy, keď si to presadí dieťa, alebo keď nevedia, čo vymyslieť, ako ho prekvapiť. Ale na tretí deň, keď dieťa prestane takáto „hračka“ baviť, sa začnú problémy,“ hovorí Soňa Čechová z organizácie Sloboda zvierat. „Snažíme sa upozorňovať na to, že zviera nie je darček na krátky čas. Ale aj tak sa často stáva, že jesenné šteniatka sa ocitnú pod vianočným stromčekom a potom na ulici.“
Rodičia by mali rátať aj s tým, že dieťa môže zlyhať. „Ak poľaví, nemôžu sa zvieratka jednoducho zbaviť. Aj tak starostlivosť ostane väčšinou na matke.“
Chovateľ a obchodník Viliam Kunzo oponuje: „Dospelí nemajú preberať zodpovednosť za deti. Nie je dobre, ak matka povie - nechaj to, ja mu to vyčistím, ty narobíš neporiadok. Dieťa treba naučiť zodpovednosti. A kde inde sa to naučí, ak nie pri opatere živého tvora, o ktorého sa musí starať pravidelne každý deň. A za odmenu dostane jeho priateľstvo.“
Čo vybrať
Rozhodnutie o výbere zvieraťa je individuálna záležitosť, ktorú musia dobre zvážiť rodičia.
V. Kunzo odporúča malým deťom menšie a najmä „odolnejšie“ zvieratká: „Napríklad korytnačku. Viete o tom, že je vhodná napríklad pre alergikov, ale aj autistov? Pre malé deti je vhodné aj morča - nehryzie, nikde nezalezie, je lepšie ako škrečok. A zase naopak, psík malým deťom do rúk nepatrí, lebo je to svorkový živočích, ktorý potrebuje vodcu - a ním dieťa byť nemôže. Začať treba vždy s jednoduchším zvieratkom.“
SOŇA REBROVÁ
