„Na tom, ako vysoko narastú vaše deti, majú významný podiel gény, ktoré zdedia od otca a matky. Z vonkajších vplyvov je to podnebie, teplota, geografické podmienky, výživa dieťaťa a matky, rôzne choroby, infekcie, ožiarenie, sociálno-ekonomické podmienky či rasa. Známy je aj vplyv denného svetla, predovšetkým na funkciu štítnej žľazy a pohlavných žliaz, a dozrievanie kostného systému,“ hovorí endokrinologička MUDr. Jana Petrovičová.
Na jar sa preto v kostiach objavuje viac osifikačných jadier a zvýšenie rastu nastáva najmä v neskorom lete a na jeseň. Najmenej rastieme na jar a začiatkom leta. Deti rastú rýchlejšie počas prázdnin aj preto, že prežívajú menej stresov, viac pohybu na čerstvom vzduchu a sú oddýchnuté.
Rovnako aj po chorobe sa rast zrýchľuje, akoby chcel organizmus dobehnúť rastové zdržanie, ku ktorému dochádza počas nej.
(uj)
Odborníci zostavili jednoduchý matematický vzorec:
výška otca + výška matky + 6,5 (-6,5)
delené dvoma
Základom vzorca je priemer výšky otca a matky. Ak vychádzame z toho, že priemerný rozdiel medzi výškou chlapcov a dievčat je trinásť centimetrov, k priemernej výške rodičov podľa pohlavia dieťaťa buď 6,5 cm pripočítame (v prípade chlapcov), alebo 6,5 centimetra odpočítame (v prípade dievčat).
Príklad: ak otec meria 1,80 m a matka 1,60 m, je ich priemerná výška 1,70 m. Syn týchto rodičov by mal teda v dospelosti merať 176,5 m, dcéra približne 163,5 cm. Niektorí vedci však už presadzujú, aby sa k priemeru rodičovskej výšky pripočítavalo u chlapcov až 9 cm a u dievčat odpočítavalo 4,5 cm. (uj)
