FOTO – ARCHÍV TASR
Šesťdesiatosemročný herec, ktorý dnes už opäť hrá na divadelných doskách, môže hovoriť o šťastí.
Na mozgovú príhodu každoročne zomrie asi päť miliónov ľudí a najmenej 15 miliónov ostáva ťažko či úplne invalidných a sú závislí od cudzej pomoci.
Nedokážu sa sami najesť, umyť, obliecť, povedať zrozumiteľnú vetu.
Na svete žije dnes viac než 50 miliónov ľudí, ktorí prežili cievnu mozgovú príhodu.
Približne jeden z piatich takýchto pacientov, však žiaľ do piatich rokov prekoná ďalšiu mozgovú alebo srdcovú príhodu. Taká je štatistika.
Mozgová príhoda prichádza náhle, nečakane
Počas dovolenky, uprostred porady, ale aj v spánku. Nikto na ňu nie je dosť pripravený. Rovnako ju môže dostať svetoznámy či menej známy zaneprázdnený herec, ešte ľahšie workholickí manažéri, vystresovaní učitelia, chrápajúci či obézni úradníci, ale aj ženy, ktoré neustále držia diétu.
Cievne mozgové ochorenia sú u nás po nádorových a kardiovaskulárnych najčastejšou príčinou invalidity a úmrtia.
Vo svetovom rebríčku úmrtnosti na tieto ochorenia dokonca pripadá Slovensku u mužov štvrtá a u žien piata priečka.
„Neustále sa znižuje vek, v ktorom ľudí tieto ochorenia postihujú. Dnes nie je vzácnosťou, že liečime štyridsiatnikov postihnutých cievnou mozgovou príhodou,“ hovorí neurologička MUDr. Jana Kováčová.
Prognóza nie je vôbec ružová. Na nedávnom sympóziu o cievnych príhodách v Štokholme odznelo, že v budúcich dvoch desaťročiach sa počet úmrtí na mŕtvicu vo svete zvýši z piatich na sedem miliónov.
K lekárovi čo najskôr – najneskôr do 3 hodín
Cievna mozgová príhoda je akútna choroba, ktorá si vyžaduje rýchlu lekársku starostlivosť, rovnako ako srdcový infarkt.
„Ak máme zmierniť poškodenie mozgu alebo príhode dokonca celkom zabrániť, je najväčšia nádej, ak sa diagnóza stanoví ihneď a liečba sa začne čo najskôr od vzniku príznakov. Ideálne by to bolo okamžite, najneskôr však do troch, maximálne šiestich hodín,“ hovorí neurologička.
Cievna mozgová príhoda je však zákerná aj v tom, že sa môže prejaviť celkom nenápadne, prechodnými príznakmi, ktoré po krátkom čase spontánne vymiznú, alebo naopak veľmi dramaticky – náhlym vznikom príznakov, ktoré sprevádza porucha vedomia a zlý celkový stav chorého.
Ochorenie sa spravidla začína skôr nenápadne, obzvlášť u starších ľudí prichádza pomerne často v noci, v spánku, a nemusia ho sprevádzať ani bolesti hlavy.
Naopak, pri krvácaní do mozgu máva príhoda dramatický priebeh, často vzniká pri namáhavej činnosti a nastupujú bolesti hlavy, vracanie, porucha vedomia a celkový stav je vážny.
Aby to bolo ešte komplikovanejšie, existujú aj výnimky, keď sa aj ťažká ischemická cievna mozgová príhoda môže udiať menej dramaticky. S menším krvácaním môže dokonca pacient aj niekoľko dní chodiť.
Prichádza mŕtvica vždy nečakane?
„Za rizikových pacientov pokladáme ľudí, ktorí prekonajú tzv. tranzitórny ischemický atak, tzv. TIA. Je to ľahká forma mozgovej príhody, ktorá odznie tak rýchlo, ako prišla,“ hovorí neurologička.
Pacientovi sa z ničoho nič vykrivia ústa, zoslabne mu polovica tela, potom akoby z ničoho nič to zrazu prejde. Všetko je zase fajn.
„Je to však varovanie. Týmto spôsobom dostávame akýsi signál, aby sme prestali fajčiť, prejedať sa či nadmerne popíjať alkohol.“
Ak sa s liečbou hneď začne, možno predísť dokonanej mozgovej príhode a je šanca znížiť počet vážne poškodených pacientov.
Vedci zistili, že každý desiaty pacient s mozgovou príhodou mal predtým takýto stav. Ide o mini príhodu, ktorej symptómy miznú už po hodine. Po nej po určitom čase prichádza väčší atak, v dôsledku ktorého dochádza k nezvratným poškodeniam časti mozgu.
Vedci z University of California v USA zistili, že polovica všetkých skúmaných pacientov mala ťažkú príhodu už v priebehu dvoch dní od TIA.
Kto spozná TIA a vyhľadá ihneď odborné ošetrenie, má dobré šance sa veľkej príhode vyhnúť.
Spoznanie signálov je však často ťažké a pacient ho buď prehliadne, alebo podcení. Je preto dobré občas sa zastaviť a počúvať, čo sa nám organizmus snaží naznačiť.
EVA HRDINOVÁ
