KRESBA – FERO GULDAN
ie zodpovedali jeho životnému obdobiu či situácii. Zbavuje sa pritom zbytočností a odpadu, v úsilí zvýšiť hygienu a životnú pohodu.
Metafora upratovania platí aj na seba samého. Niektorí sú jeho otrokmi, lebo sa pre nich upratovanie stalo fetišom či cieľom, iní ho prevádzajú funkčne, preto môžu žiť aj v zdanlivom neporiadku, pokiaľ im slúži.
Seba samého si možno predstaviť ako dom, v ktorom bývame a žijúc svoj život aj všeličo zhromažďujeme. Napríklad veci, ktorým sme sa chceli venovať a z rozličných dôvodov to nešlo, haraburdy, zvyšky silných osobných zážitkov, a množstvo informačného trusu a prachu. Ten najväčší neporiadok sa zvykne nahromadiť v tme pivnice, v suteréne, rôznych komorách, skladoch či šopách, ale aj v podkroví. Najťažšie a najnebezpečnejšie upratovanie je medzi vecami založenými, odstrčenými a odtlačenými v tme. Svetlé obývacie priestory sa upratujú ľahšie.
Neporiadok býva často obdivuhodne zašifrovaný a nejde ho upratať. Ak upraceme bez rozšifrovania, poriadok, ktorý spravíme, je len zdanlivý.
Pri upratovaní zakliateho neporiadku zvykne človek niekedy zablúdiť. Nachádza veci alebo skutočnosti, o ktorých vôbec nevedel, že ich má. To, čo hľadá, často nemôže nájsť, a nachádza to, čo vôbec nehľadal.
Ak chce človek upratovať, musí najprv rozobrať systém neporiadku. Nové usporiadanie prvkov môže byť vo svojej konečnej podobe celkom iné, ako predpokladal.
(Podľa štúdie PhDr. D. Fabiana, CSc., Peripetie a úskalia psychologického upratovania)
