KRESBA – AUTOR
Na konci Dunajskej Lužnej stojí nový rodinný dom, na rozdiel od iných – akoby odkukaných z relácie Zlatá brána, veľmi vkusný. Vôbec na ňom nespoznáte, že je to dom z hliny. Postavil ho Karol Hilmer, jeden z mála stavebných inžinierov, ktorý sa po páde komunizmu programovo venuje hlineným technológiám. V interiéri vynechal zvislý pás omietky, aby pohľad na vrstvenú masu hliny príjemne pôsobil na užívateľov a presvedčivo na návštevníkov.
Pripomenulo mi to študentskú skúsenosť prváka na Stavebnej fakulte roku 1973, keď som sa prihlásil pánovi Struhárovi, ktorý prednášal deskriptívnu geometriu, na študentskú vedeckú prácu s témou hlinená architektúra na Slovensku. Každý z kolektívu dostal pridelený región, z ktorého pochádzal.
Pripomenulo mi to ešte praktické šoky z práve vtedy puchnúcej „normalizácie“. Prvotný šok z postupného vývoja jazyka, ktorý prerástol z ponižujúcej okupácie do bratskej pomoci, čo je vzácnosť aj v dobrej antickej dráme, doplnilo letné stretnutie s pánom Struhárom na chodbe katedry po prázdninách. Na otázku, ako pokračujeme v našej práci, iba bez slova otvoril dvere na svojej kancelárii, ešte s jeho menom, a ukázal mi sekretárky, ktoré tam boli presťahované. Vyhodili ho zo školy. Deskriptívu viedol tak, že na prednáškach rysoval na tabuľu farebnými kriedami, priesečník čiar vždy zotrel malíčkom a nahradil kriedovým krúžkom. Vzácne pre mňa bolo, že ilustrácie jeho otca boli bohato zastúpené v Janotovom trojzväzku Slovenské hrady a zámky (1939), ktoré som ako dieťa horlivo kreslil. Tak som bol azda na každom hrade, v skutočnosti iba na niekoľkých.
Struhárovu knihu o hlinenej architektúre som videl vo výklade až asi v roku 1990. V roku 1991 vyšla kniha Hlinené domy novej generácie. Okrem iného uvádza kráľovské sýpky a koniarne v Meknés (Maroko), impozantnú klenutú stavbu z nepálenej hliny zo 17. storočia na ploche 10 000 m2, viac ako polovica je vo veľmi dobrom stave. Alebo šesťposchodové nájomné domy v Nemecku (Weilburg), postavené z hliny, ubíjanej do debnenia pred 150 rokmi miestnym stavebným podnikateľom Wimpfom, doteraz slúžia a sú vo výbornom stave. Taktiež tradičné domy na Slovensku – 150-ročné hlinené domy z Trakovíc a Dolného Lopašova, dvojpodlažný dom z Valče, typický pre architektúru Turca.
Vymenovať ekonomické, ekologické, konštrukčné výhody, prednosti tepelnej a vlhkostnej pohody, žiadne starosti s materiálom po demolácii, je už predmetom odbornejšej práce. Koniec tejto poznámky však nie, ten je občiansky. Projekt na výstavbu 20 hlinených domov pre rómsku komunitu vo Veľkom Šariši z miestnych zdrojov a svojpomocne – fajnovosť, s ktorou sme sa mohli okrem chudákom v osadách chváliť celej Európe – leží dva roky u Pála Csákyho, ktorý sa nenamáhal ani s odpoveďou. Bolo treba 12 miliónov, prerokované boli inžinierske siete aj hygienik, stačila časť alebo hocičo. Úsmev Nevedka zo Slnečného mesta je málo. Lepší predvedie iba bratislavský primátor a potom vykladá o mostoch. Koľko nekvalifikovanosti ešte pretečie dolu Dunajom?
FERO GULDAN
