 Sedavý spôsob života prináša množstvo zdravotných porúch - okrem srdcovocievnych ochorení, zvýšeného tlaku, cukrovky aj osteoporózu, chronické poruchy pohybového aparátu a bolesti chrbtice. Podľa prieskumu sa ľudia, ktorí trávia veľa hodín v práci, len veľmi málo hýbu. Až 65 percent žien a 47 percent mužov nemá žiadnu fyzickú aktivitu. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME |
Fyziológovia tvrdia, že človek je biologicky prispôsobený na to, aby intenzívne úsilie vyvíjal iba krátky čas a potom dlho odpočíval. Tak sme žili dlhé storočia. Práca ani spotreba neboli v centre ľudského života, prinajmenšom do začiatku priemyselnej revolúcie. Koľko hodín denne môžeme efektívne pracovať a koľko naozaj naplno pracujeme z osemhodinového pracovného času?
Šesť, sedem?
"To je mimoriadne veľa," myslí si podnikový psychológ Ján Kožiar.
Jeremy Rifkin, významný americký ekonóm a politológ dokonca tvrdí, že ešte menej: "Priemerný šéf biznisu pracuje s najvyššou efektivitou maximálne štyri hodiny denne. Ale keď mu poviete, aby išiel po štyroch hodinách na prechádzku, do kina alebo domov, bude si myslieť, že sa ho chcete zbaviť. Ani vynikajúci manažéri nedokážu pochopiť, že ak ľudí nútia, aby pracovali desať hodín denne, vyhadzujú peniaze von oknom. Oveľa lepšie je poslať ich domov a na ich miesto posadiť oddýchnutých kolegov."
V Amerike niekoľko malých podnikov skrátilo pracovný čas zo štyridsať na tridsať hodín týždenne, pričom pracovníkov platili za štyridsať. Ani jeden podľa Rifkina na tom neprerobil. "Naopak, zarobili. Ľudia pracovali oveľa efektívnejšie a navyše, namiesto dvoch zaviedli na každom pracovisku štyri zmeny."
Manažéri urobia denne len pár krokov
Práca síce šľachtí človeka, ale väčšina ľudí by radšej trávila v zamestnaní menej času. K takým záverom dospela aj Európska nadácia pre zlepšenie pracovných a životných podmienok v prieskume v 16 európskych krajinách.
Pracovný čas sa v krajinách západnej Európy pohybuje mezi 35 až 40 hodinami týždenne. Z prieskumu Európskej nadácie však vyplýva že ľudia trávia v zamestnaní v priemere až o niekoľko hodín týždenne naviac.
Najpracovitejší sú Rakúšania, Nemci a Angličania, ktorí si uberajú zo svojho voľného času až šesť hodín týždenne navyše. Naopak Belgičania, Taliani či Portugalčania pracujú len tak dlho, ako musia, a radšej ani minútu navyše. Výnimkou z tejto vzorky sú šéfovia firiem. Najviac času z pracovného dňa strávia manažéri na schôdzach, a to takmer sto minút. Ďalšie stovky minút im zaberie telefonovanie, mailovanie či komunikácia s pracovníkmi.
Výsledkom podobného denného rytmu okrem iného je, že manažéri nemajú čas urobiť ani krok na vlastných nohách. Z prieskumu vyplýva, že polovica z nich za deň prejde menej ako tisíc metrov. (uj)
