|
foto |
Nikto nevie, koľko ľudí je postihnutých tzv. syndrómom zvláčania, znášania, zhromažďovania rôznych, zväčša bezcenných a nepotrebných vecí na jedno miesto. Niektorí lekári túto úchylku označujú dokonca za psychickú poruchu až chorobu. Charakteristickým rysom takýchto ľudí je, že majú neovládateľné nutkanie zbierať a vláčiť domov rôzne veci, najčastejšie zo smetísk a kontajnerov. Ich byt je zaprataný až takmer po strop a nie sú schopní nič zo svojich pokladov vyhodiť. Nemecký lekár Peter Dettmering hovorí, že sú psychicky chorí.
Spúšťačom tejto duševnej poruchy môže byť podľa psychológov nejaká traumatizujúca príhoda. Najčastejšie je to smrť partnera, rozvod či výrazný neúspech v práci. Postihnutí sú zväčša osamelí ľudia a najmä ženy.
Masa odpadkov v byte znamená pre nich akúsi ochranu, istotu. Prázdnotu prežívajú ako katastrofu, upratovanie v nich vyvoláva paniku. Už niekoľko týždňov po vyprataní býva takýto byt znovu prepchatý.
Obyčajne sa to odhalí iba náhodou, napríklad pri požiari, alebo keď susedia už nemôžu znášať smrad z takéhoto smetiska v byte. Neraz nasleduje zbavenie svojprávnosti.
Čo je to za jav? Ide o psychickú úchylku alebo už chorobu, ktorú treba liečiť?
PhDr. Alica Vradianová: "Ťažko povedať, či je to naozaj úchylka, niektorí psychológovia to tak označujú, iní tvrdia, že ide o určitý druh závislosti.
Ja osobne som sa s takými ľuďmi stretla len sprostredkovane, že mi niekto o nich hovoril. Nevieme o nich veľa. Nemajú pocit, že by sa mali liečiť, nerozprávajú o tom, lebo to nepovažujú za problém. Je to skôr problém pre ich okolie. Svojím spôsobom môžeme hovoriť o závislosti, aj liečba je problematická, ako u všetkých závislých. Neviem o tom, že by sa na Slovensku niekto takýmto ľuďom venoval. Ak sa aj idú liečiť, tak v súsvislosti s nejakým pridruženým problémom, ako sú neurotické poruchy či schizofrénia."
