Možno telu za víkend splatiť nedostatok spánku a pohybu?

Ako vníma veda víkendové dobiehanie spánkového dlhu a športu.

Ilustračné foto.(Zdroj: FLICKR/CC)

Pospať si, povysávať, oprať, vyžehliť a zacvičiť si. Na víkend si už neodkladáme iba domáce práce, ale aj zdravý životný štýl. Dá sa v hektickej dobe spoliehať na to, že telu za dva dní splatíme celotýždňové resty?

Aby sa dospelý človek zregeneroval, mal by si denne dopriať sedem až deväť hodín spánku. Každá stratená hodina sa presúva do pomyslenej kolónky spánkového dlhu.

Ak sa raz dostanete do sklzu, nielenže nedostanete žiadne varovanie, ale je čoraz náročnejšie si uvedomiť, že trpíte spánkovou depriváciou. Štandardom sa stanú problémy so sústredením a podráždenosť. Nakoniec je takmer nemožné si spomenúť, aký je to pocit byť poriadne oddýchnutý.

S postupným hromadením spánkového dlhu sa môžu objaviť ďalšie, závažnejšie zdravotné problémy. Narastá riziko obezity, cukrovky, srdcových ochorení, porážky a výpadkov pamäte.

Spánkový dlh môže vzniknúť v dôsledku nespavosti, no zvyčajne zaň môžu banálnejšie príčiny. Neskoré odchody do postele a krátka doba spánku. Návrat do normálu síce bude chvíľu trvať, no telu možno postupne vynahradiť aj chronický a dlhotrvajúci spánkový dlh.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Bezpečné množstvo cigariet neexistuje

Môže spánok fungovať na dlh?

Ľudské telo potrebuje spánok a je naprogramované, aby si ho vynútilo. Telo vysiela signály dvoma spôsobmi. Zvýšením hladiny neurotransmitéru adenozín, ktorý je predpokladom hlbokého spánku, a biologickými hodinami, ktoré strážia prirodzený denný cyklus tela.

S postupným hromadením spánkového dlhu sa môžu objaviť ďalšie, závažnejšie zdravotné problémy. Narastá riziko obezity, cukrovky, srdcových ochorení, porážky a výpadkov pamäte.

Biologické hodiny regulujú všetky životné funkcie - nie len načasovanie spánku, ale aj prebúdzanie, kolísanie telesnej teploty, krvného tlaku a hladiny tráviacich enzýmov a rozličných hormónov.

Tento systém väčšine ľudí určuje, aby sa cítili najospalejšie medzi polnocou a šiestou hodinou ráno s tým, že druhá, miernejšia vlna únavy sa objavuje aj medzi druhou a štvrtou hodinou popoludní.

Teória spánkového dlhu predpokladá, že negatívne účinky šiestich nocí s minimálnym množstvom spánku (čo predstavovalo šesť hodín) možno z väčšej časti odvrátiť tromi nasledujúcimi nocami, počas ktorých si človek prispí až desať hodín. Vedci sa teóriu rozhodli otestovať a výsledky naznačujú, že zrejme nebude úplne pravdivá.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Skúšate posviatočný detox? Mrháte peniazmi a časom

Pozornosť chýbala naďalej

Experimenty vedcov z Penn State University College of Medicine ukázali, že šesť dní spánkovej deprivácie spôsobilo poruchy pozornosti, ospalosť a vyššie hladiny a zvýšené hladiny interleukínu 6 (IL-6), ktorý naznačuje zápal tkanív. Presne ako vedci predpokladali.

Po troch nociach, kedy si dobrovoľníci dopriali desaťhodinový spánok, sa úroveň ospalosti vrátila do normálu, rovnako aj hladina IL-6.

V neprospech teórie doháňania spánkového dlhu ale hovorí parameter, ktorý priamo ovplyvňuje výkon človeka. Schopnosť udržať si pozornosť sa totiž u dobrovoľníkov nezlepšila.

Istým prekvapením bolo, že u dobrovoľníkov nezaznamenali zmeny hladín stresového hormónu kortizolu. V minulosti sa totiž pribúdajúci stres pri nedostatku spánku potvrdil. Únavou nevzrástli a ostali na rovnakej hladine aj po „vyrovnávacom“ spánku.

Vedci predpokladajú, že to mohol spôsobiť východiskový stav dobrovoľníkov - v momente, keď sa do štúdie zapojili, už trpeli nedostatkom spánku.

Z výsledkov experimentu si tak možno zobrať ponaučenie, že víkendové prispanie môže pomôcť zmierniť iba časť problémov, ale celý dlh ním nedorovnáte. Jediná efektívna cesta je vytvoriť si stabilný harmonogram spánku a pevne sa ho držať. Bez ohľadu na to, či je víkend alebo pracovný deň.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Činky, tanec aj ružové rukavice. Ako sa radi hýbu Slováci?

Pohybové kvóty sú láskavejšie

Spánok sa podľa vedy za víkend dohnať nedá, no pokus o natlačenie celého cvičebného programu do víkendu ponúka o niečo lepšiu perspektívu. Výskumníci zistili, že pre zdravie môže byť skoro rovnako účinné, ako keď sa rozloží v priebehu týždňa.

Výsledky ukázala analýza športových návykov 60-tisícov ľudí. Ako základ pre zdravý životný štýl poslúžilo odporúčanie Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO).

Podľa príručky organizácie by ľudia vo veku 18 až 64 rokov by mali za týždeň absolvovať aspoň 150 minút stredne náročných cvikov, respektíve 75 minút náročného cvičenia. Pravidlo je, že ak nedokážete pri cvičení rozprávať, radí sa medzi náročné.

Ukázalo sa, že ľudia, ktorí sa rozhodli svoju týždennú dávku pohybu rozložiť v priebehu týždňa, si polepšili oproti takzvaným „víkendovým bojovníkom“ iba mierne.

Tí, ktorí si cvičebné kvóty rozložili v priebehu týždňa, znížili riziko výskytu kardiovaskulárnych ochorení, rakoviny a predčasného úmrtia o 35 percent. U ľudí, ktorí cvičili iba v priebehu jedného až dvoch dní, kleslo riziko o 30 percent.

Základom zdravého životného štýlu tak podľa všetkého nie je až tak kedy, ale koľko a či vôbec človek cvičí.

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  2. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  3. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  4. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  5. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  8. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  9. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  10. Inteligencia vo všetkom
  1. Podľa M. Borguľu je práca mestskej polície slabá a nedôsledná
  2. Znížená sadzba pri pôžičke v mBank už len štyri dni
  3. Odborníci poradia, komu sa oplatí využívať obnoviteľné zdroje
  4. Katarína (28): Z bývania na Nobelovej mám dobrý pocit
  5. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky
  6. Poslanci dnes dali jasne najavo, že plot na námestí nechcú
  7. HB Reavis so silnými výsledkami za rok 2016
  8. 3 šťavnaté spôsoby, ako povzbudiť výkon mozgu
  9. Najvyššie ocenenie štvrtýkrát pre Martinus
  10. Budúcnosť EÚ a inteligentných miest
  1. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 886
  2. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 8 643
  3. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 6 979
  4. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 6 231
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 311
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 5 070
  7. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 4 185
  8. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 3 870
  9. Šokujúce: ako sa každý Slovák dokáže ľahko naučiť po anglicky 3 027
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 2 581

Téma: Spánok a únava


Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Polícia obvinila poslanca ĽSNS, opozícia ju kritizuje

Stanislava Mizíka, ktorý kádroval vyznamenaných, polícia odviedla počas rokovania parlamentného výboru.

KULTÚRA

Johnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsať tisíc. Náhradu žiada na súde.

KOMENTÁRE

Bez Radičovej, bez Kisku a bez obáv: V čom majú Mihál s Beblavým nevýhodu

Postačia na úspech úroveň a normálnosť?

DOMOV

Areál bývalej nemocnice na Patrónke získal Eset

Softvérová firma dala za pozemok vyše 26 miliónov eur.

Neprehliadnite tiež

Hodiny pred obrazovkou môžu u detí zvýšiť riziko cukrovky

Každé piate dieťa strávi pred obrazovkou viac než tri hodiny denne.

Vedci by chceli do zubnej pasty pridávať umelý hlien

Zložka ľudských slín pomáha chrániť zuby pred vznikom kazu.

Diétne druhy sladených nápojov môžu byť spojené s poškodením mozgu

Vedci po prvý krát skúmali možný vplyv „light“ nápojov na mozog.

Odborník na bolesť: Platničky bolia už osemnásťročných

Bolesť chrbta môže odstrániť jediná operácia, no niektorí sa s ňou učia žiť. Prečo je to tak vysvetľuje špecialista na bolesť MARTIN GRIGER.


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop