Univerzálny, najlacnejší a najúčinnejší liek. Veda potvrdila schopnosti smiechu pri celom rade zdravotných problémov.
Psychológia skutočne ovplyvňuje fyzickú kondíciu človeka. Preto vznikla aj vedecká oblasť zvaná psychoneuroimunológia, ktorá postupne objavuje prepojenia vo vzťahu psychológie, neurologickej aktivity a hormónov.
Štúdií, ktoré skúmajú konkrétne terapeutické účinky smiechu, nie je veľa a tie, ktoré sa nachádzajú v odbornej literatúre, zvyknú zahŕňať len malé vzorky účastníkov. Ich výsledky preto bývajú skôr orientačné než tvrdo vedecké. Aj napriek tomu sú kombinácie ich výsledkov sú zaujímavým čítaním.
Možno telu za víkend splatiť nedostatok spánku a pohybu? Čítajte Humorom k pružným cievam
Je potvrdené, že negatívne emocionálne stavy ako depresia či úzkosť môžu zvýšiť riziko vzniku kardiovaskulárnych ochorení. Mohlo by sa preto zdať, že ak nepríjemné pocity prispievajú k cievnym príhodám, pozitívne emócie môžu stav ciev zlepšovať.
Hypotézu preverovala štúdia publikovaná v časopise American Journal of Cardiology. Sedemnástim účastníkom výskumu vedci pustili v rozličné dni komédiu a dokumentárny film a porovnali výsledky.
Ukázalo sa, že na rozdiel od dokumentu, pri komédii ľuďom vzrástla frekvencia tepu a stúpol krvný tlak.
Vedci súčasne sledovali aj pružnosť krčnej tepny (karotídy) a jej schopnosť znášať zvýšenie tlaku. Čím sú cievy pružnejšie, tým sú zdravšie. Výsledky ukázali, že po zhliadnutí komédie sa pružnosť zlepšila a na východiskové hodnoty sa vrátila o 24 hodín neskôr.
Dokument u dobrovoľníkov nevyvolal žiadne zmeny v pružnosti cievy. Vedci preto došli k záveru, že komédiou vyvolaný srdečný smiech pozitívne vplýva na funkciu ciev.
Drzí rodičia zhoršujú lekársku starostlivosť o dieťa Čítajte Ideálne s chuťou a často
Japonský výskum, ktorý zverejnil Journal of Epidemiology, sa pokúšal zistiť, či existuje súvislosť medzi tým, ako často sa človek za deň smeje a aké má riziko srdcových ochorení a mŕtvice. Štúdia sa zakladá na analýze údajov takmer 30-tisíc mužov a žien vo veku 65 a viac rokov.
Výsledky boli po zohľadnení faktorov ako vysoká hladina tuku v krvi, vysoký krvný tlak, depresia a BMI, jednoznačné.
Ľudia, ktorí sa nesmiali „nikdy alebo takmer nikdy“ mali o 21 percent vyššie riziko srdcových ochorení než tí, ktorí sa smiali denne. Výskyt mozgovej príhody bol o 60 percent vyšší u tých, ktorí sa smiali zriedkavo, než tých, ktorí sa smiali veľa.
Ste unavení a slabí? Nevyhovárajte sa na vek Čítajte Jóga smiechu a depresia
Na popularite naberá atypický druh jógy. Stručne povedané, zahŕňa dychové cvičenie a nútenie sa do smiechu. Nútený smiech postupne prepuká v smiech úprimný, keďže skupina si čoraz viac uvedomuje, v akej komickej situácii sa nachádza.
Pilotná štúdia z roku 2012 hodnotila efekt desiatich sedení jógy smiechu na šiestich účastníkoch po dobu štyroch týždňov.
Po každom sedení hodnotili zmeny srdcovej frekvencie (predstavujú rizikový faktor pre viaceré zdravotné problémy), vysoký krvný tlak a náladu. Na začiatku štúdie a tesne po sedeniach sa merala aj dlhodobá hladina úzkosti a depresie.
Autori štúdie dospeli k záveru, že účastníci prežívali okamžité zlepšenie nálady a zvýšený krvný tlak. Smiech, ako aj systematické zmeny tlaku prospievali odbúraniu dlhodobej úzkosti.
Terapia smiechom sa potvrdila byť prospešná aj v prípade seniorov. Bezplatná a mimoriadne dostupná liečba pomohla starším ľuďom prekonať depresiu, nespavosť a celkovú kvalitu spánku.
Prečo sa kvalita sexu vekom zlepšuje? Čítajte Výnimkou sú choré pľúca
Výskum, ktorý publikoval časopis Heart & Lung, skúmal výhody smiechu u ľudí s chronickou obštrukčnou chorobou pľúc (CHOCHP), skupinou ochorení, ktoré blokujú dýchacie cesty.
Do štúdie zapojili 46 ľudí, ktorí v dotazníku zhodnotili svoj zmysel pre humor, úroveň depresie a úzkosti, kvalitu života a nedávne choroby. Približne polovica z nich sa zapojila do testu, kde lekári hodnotili fungovanie pľúc, náladu a dýchavičnosť pred a po zábavnom alebo neutrálnom videu.
Závery boli rozpačité. Zmysel pre humor u pacientov s CHOCHP sa síce spájal s lepšou psychickou kondíciou a zvýšenou kvalitou života, ale hlasný smiech im mohol spôsobiť dočasné zhoršenie funkcie pľúc.
Hoci vedecké dôkazy v prospech smiechu ako medicíny nemusia vyznieť neotrasiteľne, jeho význam v ľudskej spoločnosti je nepopierateľný. A zatiaľ, kým vzniknú populačné výskumy, ktoré by presvedčili aj najväčšieho skeptika, neuškodí dopriať si trochu sebaliečby.
