BRATISLAVA. V roku 2030 sa priemerný človek v rozvinutej krajine dožije 90. rokov. Ukazujú to výsledky štúdie, ktorú publikoval časopis Lancet.
Výskum sa zameral na očakávanú dĺžku života v 35 industrializovaných krajinách. Priemerná očakávaná dĺžka života sa zvýši pre novonarodených ako aj starších vo veku 65 rokov. Zlepšenie by mala priniesť kvalitnejšia zdravotná starostlivosť o novorodencov i dospelých.
Priemerná dĺžka života žien pri narodení v mnohých krajinách prekročí hranicu 85 rokov. Najvyšší vek by mali dosiahnuť ženy v Južnej Kórei, dožiť by sa mohli necelých 91 rokov. Pre porovnanie, v roku 2015 uvádzala Svetová zdravotnícka organizácia celosvetový priemer 73 rokov a 6 mesiacov.
Sú vaši starkí zdraví? Tieto otázky by ste sa ich mali spýtať Čítajte Japonci stratili prvenstvo
Na vrchole rebríčka dlhovekých krajín je tradične Japonsko. Tamojších obyvateľov k dlhovekosti predurčovala zdravá strava a aktívny životný štýl. Podiel obézneho obyvateľstva zatiaľ nie je vysoký, no mnoho mladých ľudí sa stravuje západným štýlom. Vo vyššom veku sa to môže premietnuť do zdravotných problémov.
Najnižšia dĺžka života pri narodení by mala byť v USA. Ženy by sa v priemere mali dožiť 83,3 rokov a muži 79,5 rokov. Podobné výsledky dosiahlo aj Mexiko a Chorvátsko. Krajiny majú pomerne vysoké riziko úmrtia medzi 40 a 50 rokom života.
Medzi perspektívne najdlhšie žijúce by po narodení mali patriť Španielky, Portugalky, Slovinky a Švajčiarky. Z mužov by mali byť dlhovekí najmä Švajčiari, Holanďania, Austrálčania a Dáni.
Ste unavení a slabí? Nevyhovárajte sa na vek Čítajte Slovensko v závere rebríčka
Na spodných priečkach rebríčka sa nachádza aj Slovensko. Muži i ženy dosiahli šiesty najhorší výsledok z 35 krajín. Slovensko sa tak nachádza v spoločnosti krajín ako Srbsko, Macedónsko, Bulharsko, Rumunsko či Mexiko.
V minulosti boli experti skeptickí a nepredpokladali, že ľudstvo dokáže prekročiť hranicu priemernej dĺžky života 90 rokov. "Naše predpovede zohľadňujú stav verejného zdravotníctva a medicínske úspechy," hovorí vedúci autor štúdie Majid Ezzati.
"Je však dôležité, aby boli správne nastavené podmienky na podporu starnúcej populácie," hovorí. Ezzati v štúdii upozorňuje, že krajiny musia posilniť svoju zdravotnú a sociálnu starostlivosť. Zároveň odporúča zvážiť alternatívne modely, ako je napríklad asistovaná domáca starostlivosť.
DOI: 10.1016/S0140-6736(16)32381-9
