BRATISLAVA. A ak si myslíte, že na čele rebríčka najšpinavšich predmetov nájdete záchodovú dosku, mýlite sa.
Peniaze, kľučky a toalety si v priebehu rokov vytvorili reputáciu toho najšpinavšieho, s čím môže človek prísť do kontaktu. Napriek utkvelým predstavám je koncentrácia baktérií omnoho vyššia na miestach, kde by ste ich možno nečakali.
Baktériami na predmetoch každodennej spotreby sa zaoberali stovky štúdií. Kým niektoré z nich skúmali celkové množstvo baktérií, iné sa zamerali iba na pôvodcov ochorení ako je E.coli, salmonela, toxoplazma, prípadne streptokok.
Kde nájdete najviac baktérií?
Americká štátna výskumná agentúra National Science Foundation vytvorila na základe sterov z 22 domácností a áut zoznam najinfekčnejších predmetov, s ktorými ľudia prichádzajú do kontaktu.
Pred analýzou sa respondentov opýtali, ktoré predmety sami považujú za najznečistenejšie. Dobrovoľníci zaradili do prvej pätice stojan na zubné kefky, špongiu na riad, peniaze, hračky pre zvieratá a kuchynskú linku. Dve položky síce uhádli, no pomýlili sa v ich umiestnení.
V prvej tridsiatke sa okrem iného objavila aj doska na krájanie, peňaženka, kľučka na chladničke, kľúče a rúčka chladničky. Obávané peniaze sa ocitli na 29. mieste, dvojnásobne vyššie množstvo mikroorganizmov obsahovalo dokonca aj dno dámskej kabelky.
Problém s podrážkami
Je úplne bežné, že je človek neustále obklopený baktériami. Málokomu ale vyhovuje predstava, že sa jeho domácnosť hemží práve fekálnymi baktériami. Najmä v Európe a Ázii je štandard, že sa ľudia pri vstupe do domácnosti vyzúvajú.
Výskumníci Arizonskej univerzity zistili, že 40 percent podrážok obsahuje baktérie Clostridium difficile, ktoré vedia vyvolať potenciálne smrteľné črevné ochorenie. Iné fekálne baktérie, ako E.coli, sa vyskytujú prakticky na každej podrážke. Šanca prenosu baktérií na dlážku a ďalej do domácnosti je podľa vedcov vyššia než 90 percent.

Na nákupe s odolnými baktériami
Zatiaľ čo v domácnosti je možné dostať škodlivé baktérie ako-tak pod kontrolu, v kanceláriách a na verejných priestranstvách je situácia zložitejšia.
Predstavte si, že idete na nákup, ktorý začnete výberom peňazí v bankomate. Experiment v New Yorku ukázal, že na klávesnici bankomatu sa môže nachádzať okrem bežných baktérií kadečo - od toxoplazmy až po pôvodcov sexuálne prenosných ochorení.
Keď máte k dispozícii hotovosť, vyberiete sa do supermarketu a siahnete po nákupnom vozíku. V tesnom susedstve miesta, na ktoré matky usádzajú počas nákupu svoje deti, sa s najvyššou pravdepodobnosťou nachádza štedrý zdroj E.coli, salmonely a campylobacteru.
Stery výskumníkov Arizonskej Univerzity potvrdili fekálne baktérie na 72 percentách testovaných nákupných vozíkov, pričom baktéria E.coli sa objavila na polovici sterov. Hoci, podobne ako iné štúdie o výskyte baktérií, aj túto sponzoroval výrobca čistiacich a dzinfekčných prostriedkov, výskyt baktérií potvrdili aj nezávislé štúdie.
Napríklad jordánski vedci z Univerzity Al al-Bayt našli na rúčkach a dne nákupných košíkov baktérie, ktoré sú schopné odolať antibiotikám.

Špina a baktérie v kancelárii
Je prirodzené, že zozname najšpinavších zariadení nájdeme aj mobilný telefón. Na obrazovke smartfónu sa ho baktériami hemží vďaka častým dotykom neumytými rukami a zvýšenej teplote zariadenia.
Štúdia, ktorú zverejnil časopis Annals of Clinical Microbiology and Antimicrobials prebehla dokonca v prostredí, kde by baktérie byť nemuseli - v nemocnici. Vedci otestovali dvesto mobilných telefónov, ktoré používal nemocničný personál.
Ukázalo sa, že kontaminovaných bolo takmer 95 percent mobilov, pričom viaceré baktérie dokázali odolať niekoľkým druhom antibiotík. Na ruky personálu sa z mobilu dokázalo preniesť 30 percent baktérií, čím mohli ohroziť pacientov s narušenou obranyschopnosťou.
V podobnej miere ako mobilné telefóny sú infikované aj klávesnice a myši počítačov, ako aj tlačidlá vo výťahu kancelárskych budov. Najmä v období, keď sa šíria infekčné ochorenia, treba dbať na častú dezinfekciu rúk.
Až 80 percent infekčných ochorení sa totiž dokáže preniesť dotykom rúk, alebo kontaktu s infikovaným predmetom. Aj keď prejdú celé hodiny, baktérie na rukách prežívajú a človek si ich odnáša domov.
DOI: 10.1016/j.anaerobe.2014.03.002