BRATISLAVA. Priemerný človek prespí tretinu života. Napriek tomu veda stále neprišla s komplexnou a uspokojivou odpoveďou na otázku prečo vlastne spíme. Mechanizmus spánku na prvý pohľad nedáva zmysel.
Ako môže byť evolučnou výhodou niečo, pri čom človek celé hodiny bezbranne leží, zatiaľ čo je obklopený predátormi? Vedeckému zdôvodneniu spánku dominujú tri hlavné teórie - teória o spracovaní informácií, teória opravy škôd a adaptívna teória nečinnosti.
Možno telu za víkend splatiť nedostatok spánku a pohybu? Čítajte Na čo slúži spánok?
Viaceré štúdie naznačujú, že REM fáza alebo nREM fáza spánku umožňujú mozgu spracovať a skonsolidovať spomienky z predchádzajúceho dňa. Formujú sa nové neurónové siete a posilňujú už existujúce.
Súvisiace štúdie tiež naznačujú, že spánok pomáha mozgu upratať nepodstatné informácie, zbaviť sa stresu, a vytvoriť priestor na nové spojenia.
Čo je REM fáza spánku?
- Skratka REM je odvodená od slovného spojenia rapid eye movement. Označuje fázu plytkého spánku, pri ktorom dochádza k snívaniu.
- Behom REm fázy nie sú dominantné žiadne mozgové vlny a neuróny vykazujú podobnú mieru aktivity ako pri plnom vedomí. Ide o takzvaný paradoxný spánok. Srdečný rytmus a dýchanie sú nepravidelnejšie než v iných častiach spánku.
- U dospelého človeka trvá približne 25 percent spánku, podiel klesá vekom. Počas typického spánku do REm fázy človek vstúpi v priemere päť krát a každým vstupom sa jej trvanie predlžuje.
Teória o opravách škôd zas hovorí, že v bdelom stave čelia neuróny v mozgu opotrebovaniu a oxidačnému stresu z voľných radikálov.
Oxidačný stres sa spája s ochoreniami ako je Alzheimerova choroba, rôznymi typmi rakoviny alebo ochorením koronárnych tepien.
Predpokladá sa, že znížená telesná teplota počas spánku pomáha pri regulácii vnútorného prostredia tela a mozgu. Vďaka tomu môže dôjsť k náprave škôd a vyplavovaniu toxických látok, ktoré vznikli počas bdelosti.
Adaptívna teória nečinnosti je novinka, s ktorou pred dvoma rokmi prišiel neurológ Jerome Siegel. Predpokladá, že spánok nemusí mať u zvierat a u človeka fyziologickú príčinu. Tajuplný spánok si vysvetľuje ako výsledok evolučnej výhody zložitých živočíchov.
Optimalizuje načasovanie správania a potrieb, šetrí získanú energiu a chráni pred možnými rizikami.
Siegel pritom argumentuje širokou variabilitou trvania spánku v ríši zvierat. Druhy sa podľa neho spánkom prispôsobujú skôr na ekologické premenné, než biologické potreby. Potrebujeme teda spánok, alebo nie? A čo sa stane ak sa rozhodneme, že spať, jednoducho, nebudeme?
Potrebuje vaše telo naozaj sedemhodinový spánok? Čítajte Prvé dni bez spánku
Po prvej bezsennej noci dôjde k stimulácii mezolimbického systému a mozog začne hojne vylučovať dopamín. Hormón privodí pocit energie, motivácie, príjemných pocitov a dokonca povzbudí sexuálny apetít. Vďaka dopamínu človek dokáže krátkodobo podľahnúť ilúzii, že mu spánok nechýba a je bez neho výkonnejší.
V skutočnosti však mozog začne postupne vypínať časti, ktoré telo nepotrebuje priamo k prežitiu. Človek stráca schopnosť plánovať a posudzovať svoje rozhodnutia, začne sa správať impulzívnejšie. Keď vyprší počiatočný efekt dopamínu, nastáva pocit vyčerpania. Reakcie sa spomaľujú, obmedzí sa schopnosť vnímať a iné kognitívne funkcie.
Po prvom až druhom dni bez spánku telo stráca schopnosť správne metabolizovať cukry. Zároveň začne zlyhávať imunitný systém. Na tretí deň sa môžu objaviť halucinácie.
Už prvých 24 hodín bdelosti pripraví človeka o schopnosť správne čítať emócie iných ľudí. Potvrdil to výskum univerzity v Berkley, ktorý publikoval Journal of Neuroscience. Unavení dobrovoľníci nedokázali rozlíšiť priateľský výraz od negatívnych prejavov. Pozitívne a neutrálne výrazy na fotografiách chybne vyhodnotili ako nepriateľské.
Takýto prejav paranoje je neprijateľný najmä v prípade povolaní, pre ktoré sú dlhé zmeny typické. „Zamyslite sa nad dôsledkami v prípade pohotovostných zdravotníkov, vojakov vo vojnových zónach, polície, ale napríklad aj pri študentoch, ktorí majú nočné zamestnanie,“ upozorňuje vedúca výskumníčka Andrea Goldstein-Piekarski.
Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní Čítajte Ako dlho možno nespať?
Najdlhšie vedecky zdokumentovaný čas bez spánku bol prípad, kedy človek nespal 264 hodín, čiže jedenásť dní. Rekord sa prekvapivo obišiel bez trvalých zdravotných následkov.
Vedecké pokusy na ľuďoch majú svoje limity, no experiment na potkanoch ukázal, že smrteľnou hranicou zrejme budú dva týždne. Avšak, vedci si nie sú celkom istí, či potkanov zabil práve nedostatok spánku, alebo stres z neustáleho budenia.
Odpoveď na otázku, kedy je dlhodobá nespavosť smrteľná, môže priniesť zriedkavé dedičné ochorenie.
Fatálna familiárna insomnia (FFI), genetické ochorenie mozgu, ktoré postihuje sto ľudí na planéte, totiž vedie k progresívnej nespavosti. Nedostatok spánku postupne vedie k halucináciám, demencii, zlyhávaniu orgánov a po približne osemnástich mesiacoch spravidla končí smrťou.
Ochorenie FFI je extrémny prípad, no neurológovia sa zhodujú, že problematický spánok a jeho nedostatok telu škodí.
Eva Feketeová z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach sa vyše dvadsať rokov venuje štúdiu a liečbe spánkových porúch.
Prečo po ponocovaní zvyknete ochorieť? Čítajte Možné zdravotné komplikácie
Okrem psychickej a fyzickej vyčerpanosti sa nedostatok spánku podpisuje pod rad závažných zdravotných komplikácií. Môže viesť k cukrovke, obezite a je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení.
Feketeová tiež tvrdí, že únava býva zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a tiež častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd. Dlhodobé ponocovanie sa teda nevypláca.
„Dĺžka spánku potrebná k dobrej regenerácii, predstavuje zvyčajne šesť až osem hodín denne. Pokiaľ je spánok dlhší alebo kratší, ale nespája sa s ťažkosťami, nie je dôvod ho umelo meniť liekmi,“ zdôrazňuje neurologička.
A ak vás k poctivému spánku nemotivuje blahodárny vplyv na zdravie, možno potrebujete počuť, že fráza o vyspaní sa do krásy je pravdivá.
Výskumníci v švédskom inštitúte Karolinska ukázali štyridsiatim dobrovoľníkom fotografie ľudskej tváre. Zachytávali výrazy ľudí po obvyklom množstve spánku aj v stave spánkovej deprivácie - po 31 hodinách bdelosti spali iba päť hodín. Dobrovoľníci mali ohodnotiť, ako na nich človek pôsobí.
Unavení ľudia na účastníkov pôsobili nezdravo, smutnejšie a vo všeobecnosti menej príťažlivo. Nedostatok spánku preto môže poškodiť aj váš spoločenský a ľúbostný život.
DOI: 10.1038/nn.4035
DOI: 10.1523/JNEUROSCI.5254-14.2015
DOI: 10.5665/sleep.2964
