Impulzívnosť a paranoja. Aký by bol život bez spánku?

Prečo je evolučnou výhodou stav, pri ktorom človek hodiny bezbranne leží.

Nespavosť môže spôsobiť vážne zdravotné komplikácie.(Zdroj: Fotolia)

BRATISLAVA. Priemerný človek prespí tretinu života. Napriek tomu veda stále neprišla s komplexnou a uspokojivou odpoveďou na otázku prečo vlastne spíme. Mechanizmus spánku na prvý pohľad nedáva zmysel.

Ako môže byť evolučnou výhodou niečo, pri čom človek celé hodiny bezbranne leží, zatiaľ čo je obklopený predátormi? Vedeckému zdôvodneniu spánku dominujú tri hlavné teórie - teória o spracovaní informácií, teória opravy škôd a adaptívna teória nečinnosti.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Možno telu za víkend splatiť nedostatok spánku a pohybu?

Na čo slúži spánok?

Viaceré štúdie naznačujú, že REM fáza alebo nREM fáza spánku umožňujú mozgu spracovať a skonsolidovať spomienky z predchádzajúceho dňa. Formujú sa nové neurónové siete a posilňujú už existujúce.

Súvisiace štúdie tiež naznačujú, že spánok pomáha mozgu upratať nepodstatné informácie, zbaviť sa stresu, a vytvoriť priestor na nové spojenia.

Teória o opravách škôd zas hovorí, že v bdelom stave čelia neuróny v mozgu opotrebovaniu a oxidačnému stresu z voľných radikálov.

Oxidačný stres sa spája s ochoreniami ako je Alzheimerova choroba, rôznymi typmi rakoviny alebo ochorením koronárnych tepien.

Predpokladá sa, že znížená telesná teplota počas spánku pomáha pri regulácii vnútorného prostredia tela a mozgu. Vďaka tomu môže dôjsť k náprave škôd a vyplavovaniu toxických látok, ktoré vznikli počas bdelosti.

Adaptívna teória nečinnosti je novinka, s ktorou pred dvoma rokmi prišiel neurológ Jerome Siegel. Predpokladá, že spánok nemusí mať u zvierat a u človeka fyziologickú príčinu. Tajuplný spánok si vysvetľuje ako výsledok evolučnej výhody zložitých živočíchov.

Optimalizuje načasovanie správania a potrieb, šetrí získanú energiu a chráni pred možnými rizikami.

Siegel pritom argumentuje širokou variabilitou trvania spánku v ríši zvierat. Druhy sa podľa neho spánkom prispôsobujú skôr na ekologické premenné, než biologické potreby. Potrebujeme teda spánok, alebo nie? A čo sa stane ak sa rozhodneme, že spať, jednoducho, nebudeme?

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Potrebuje vaše telo naozaj sedemhodinový spánok?

Prvé dni bez spánku

Po prvej bezsennej noci dôjde k stimulácii mezolimbického systému a mozog začne hojne vylučovať dopamín. Hormón privodí pocit energie, motivácie, príjemných pocitov a dokonca povzbudí sexuálny apetít. Vďaka dopamínu človek dokáže krátkodobo podľahnúť ilúzii, že mu spánok nechýba a je bez neho výkonnejší.

V skutočnosti však mozog začne postupne vypínať časti, ktoré telo nepotrebuje priamo k prežitiu. Človek stráca schopnosť plánovať a posudzovať svoje rozhodnutia, začne sa správať impulzívnejšie. Keď vyprší počiatočný efekt dopamínu, nastáva pocit vyčerpania. Reakcie sa spomaľujú, obmedzí sa schopnosť vnímať a iné kognitívne funkcie.

Po prvom až druhom dni bez spánku telo stráca schopnosť správne metabolizovať cukry. Zároveň začne zlyhávať imunitný systém. Na tretí deň sa môžu objaviť halucinácie.

Už prvých 24 hodín bdelosti pripraví človeka o schopnosť správne čítať emócie iných ľudí. Potvrdil to výskum univerzity v Berkley, ktorý publikoval Journal of Neuroscience. Unavení dobrovoľníci nedokázali rozlíšiť priateľský výraz od negatívnych prejavov. Pozitívne a neutrálne výrazy na fotografiách chybne vyhodnotili ako nepriateľské.

Takýto prejav paranoje je neprijateľný najmä v prípade povolaní, pre ktoré sú dlhé zmeny typické. „Zamyslite sa nad dôsledkami v prípade pohotovostných zdravotníkov, vojakov vo vojnových zónach, polície, ale napríklad aj pri študentoch, ktorí majú nočné zamestnanie,“ upozorňuje vedúca výskumníčka Andrea Goldstein-Piekarski.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prečo by ste nemali ísť spať nahnevaní

Ako dlho možno nespať?

Najdlhšie vedecky zdokumentovaný čas bez spánku bol prípad, kedy človek nespal 264 hodín, čiže jedenásť dní. Rekord sa prekvapivo obišiel bez trvalých zdravotných následkov.

Vedecké pokusy na ľuďoch majú svoje limity, no experiment na potkanoch ukázal, že smrteľnou hranicou zrejme budú dva týždne. Avšak, vedci si nie sú celkom istí, či potkanov zabil práve nedostatok spánku, alebo stres z neustáleho budenia.

Odpoveď na otázku, kedy je dlhodobá nespavosť smrteľná, môže priniesť zriedkavé dedičné ochorenie.

Fatálna familiárna insomnia (FFI), genetické ochorenie mozgu, ktoré postihuje sto ľudí na planéte, totiž vedie k progresívnej nespavosti. Nedostatok spánku postupne vedie k halucináciám, demencii, zlyhávaniu orgánov a po približne osemnástich mesiacoch spravidla končí smrťou.

Ochorenie FFI je extrémny prípad, no neurológovia sa zhodujú, že problematický spánok a jeho nedostatok telu škodí.

Eva Feketeová z Neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach sa vyše dvadsať rokov venuje štúdiu a liečbe spánkových porúch.

Prečítajte si tiež: Prečítajte si tiež: Prečo po ponocovaní zvyknete ochorieť?

Možné zdravotné komplikácie

Okrem psychickej a fyzickej vyčerpanosti sa nedostatok spánku podpisuje pod rad závažných zdravotných komplikácií. Môže viesť k cukrovke, obezite a je rizikovým faktorom srdcovo-cievnych ochorení.

Feketeová tiež tvrdí, že únava býva zdrojom zníženého spoločenského a pracovného uplatnenia a tiež častou príčinou dopravných a priemyselných nehôd. Dlhodobé ponocovanie sa teda nevypláca.

„Dĺžka spánku potrebná k dobrej regenerácii, predstavuje zvyčajne šesť až osem hodín denne. Pokiaľ je spánok dlhší alebo kratší, ale nespája sa s ťažkosťami, nie je dôvod ho umelo meniť liekmi,“ zdôrazňuje neurologička.

A ak vás k poctivému spánku nemotivuje blahodárny vplyv na zdravie, možno potrebujete počuť, že fráza o vyspaní sa do krásy je pravdivá.

Výskumníci v švédskom inštitúte Karolinska ukázali štyridsiatim dobrovoľníkom fotografie ľudskej tváre. Zachytávali výrazy ľudí po obvyklom množstve spánku aj v stave spánkovej deprivácie - po 31 hodinách bdelosti spali iba päť hodín. Dobrovoľníci mali ohodnotiť, ako na nich človek pôsobí.

Unavení ľudia na účastníkov pôsobili nezdravo, smutnejšie a vo všeobecnosti menej príťažlivo. Nedostatok spánku preto môže poškodiť aj váš spoločenský a ľúbostný život.

DOI: 10.1038/nn.4035

DOI: 10.1523/JNEUROSCI.5254-14.2015

DOI: 10.5665/sleep.2964

Najčítanejšie na SME Primár


Inzercia - Tlačové správy


  1. Recenzie.sme.sk udelili 60 certifikátov Ocenený expertmi
  2. 5 krokov k vlastnému bývaniu
  3. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  4. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  5. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  6. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  7. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family
  8. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji
  9. Inteligencia vo všetkom
  10. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo
  1. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie
  2. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy?
  3. Ovládajte svoje vozidlo mobilom
  4. Zlatá minca 2016 priniesla pre mBank sedem ocenení
  5. BILLA a Jamie Oliver pozývajú deti do zázračnej záhradky!
  6. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne
  7. Odšťavovač s veľkým plniacim otvorom? Nenachytajte sa!
  8. Advokáti budú v stredu bezplatne radiť v 8 mestách
  9. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz
  10. Apartmány s výnosom až 4% v lyžiarskom stredisku Obergurgl
  1. Legendárna Štefánka opäť ožíva pod sieťou Pulitzer family 23 968
  2. Last minute dovolenka sa dá kupiť výhodne už teraz 8 187
  3. Päť tipov, kam na predĺžený víkend v máji 7 351
  4. Nové auto alebo radšej jazdenka? 9 rád pre správne rozhodnutie 6 601
  5. 5 krokov k vlastnému bývaniu 5 228
  6. Žijú, lebo sa nevzdali. Príbehy ľudí bojujúcich za svoje zdravie 4 729
  7. Volvo V90 Cross Country je pripravené na každé dobrodružstvo 3 669
  8. Nový Volkswagen Arteon sa predstaví na bratislavskom autosalóne 2 824
  9. Voda, kotol, vymknutie: Čo stoja najčastejšie domáce katastrofy? 2 440
  10. Rodinná dovolenka v Burgenlande 1 826

Téma: Spánok a únava


Článok je zaradený aj do ďalších tém Choroba srdca, Imunita

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Fico sa chváli ekonomickými výsledkami. Lepší výsledok malo 16 krajín

Symbolicky 1. mája zverejníme súbor opatrení pre pracujúcich, tvrdí premiér.

DOMOV

Café Európa: Zo školskej lavice k extrémnej pravici?

Ako súvisí extrémizmus so vzdelávaním? Sledujte diskusiu.

DOMOV

S kontrolou listov sa môžete stretnúť aj v práci. Je to legálne?

Právo na listové tajomstvo sa vzťahuje aj na e-maily či esemesky.

KOMENTÁRE

Richard Sulík a jeho alternatíva pre Slovensko

Aj SaS má v niektorých ohľadoch príliš blízko k Alternatíve pre Nemecko.

Neprehliadnite tiež

Diétne druhy sladených nápojov môžu byť spojené s poškodením mozgu

Vedci po prvý krát skúmali možný vplyv „light“ nápojov na mozog.

Odborník na bolesť: Platničky bolia už osemnásťročných

Bolesť chrbta môže odstrániť jediná operácia, no niektorí sa s ňou učia žiť. Prečo je to tak vysvetľuje špecialista na bolesť MARTIN GRIGER.

Antidepresíva počas tehotenstva nespôsobujú autizmus u detí

Trojica štúdií skúmala vplyv antidepresív v prvom trimestri tehotenstva. Autizmus detí spôsobili iné faktory.

Hodina behu môže predĺžiť život o sedem hodín

Priemernú dĺžku života najlepšie zvyšuje beh. Aké sú ďalšie prospešné športy?


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop