BRATISLAVA. Starosť o zdravie zväčša prichádza vo vyššom veku a s ňou aj nevyhnutne snaha o vyvážené stravovanie. Nad rozjedenou miskou plnou zeleniny si však mnohí položia otázku: Prečo mi vôbec nechuti jedlo, ktoré mi má prospievať.
Náklonnosť k jedlu plného cukru, tuku a soli je v nás hlboko zakorenená. Ľudské telo na svoje fungovanie potrebuje množstvo živín vrátane tuku, cukru a soli. Dodávajú telu potrebnú energiu a tým zvyšujú šancu na prežitie.
Pred vznikom poľnohospodárstva ale nebolo jednoduché získať potraviny, ktoré by obsahovali potrebné látky. Aby človek prežil, naučil sa cukor, tuk a soľ prirodzene vyhľadávať.
Systém, ako vo voľnej prírode rozlíšiť vhodnú potravu od potenciálne škodlivej si našla aj väčšina ďalších bylinožravcov a všežravcov. A pretože sú cukry v ovocí rýchlym prírodným zdrojom energie, aj zvieratá obľubujú sladké potraviny.
Rovnováha sa u ľudí narušila v momente, kedy moderná spoločnosť uľahčila dostupnosť tukov a cukrov. Zmena bola taká rýchla, že ju evolúcia nestihla dohnať. Túžba ľudstva po prežití sa vďaka priemyslu obrátila proti nemu.

Deti sa boja nových chutí
Potravinársky priemysel pochopil svoju príležitosť a jednoduchý dôsledok ľudskej evolúcie dokázal premeniť na miliardové zisky. Nezdravé sladkosti, fast food a presladené limonády vyústili do epidémie obezity a cukrovky. Výskyt obezity sa za posledných štyridsať rokov zdvojnásobil a podľa Svetovej zdravotníckej organizácie trpí nadváhou viac než tretina ľudstva.
Pre deti je prirodzené, že odmietajú neznámu (a zvyčajne zdravú) stravu. Detská prieberčivosť pramení z neofóbie, čiže strachu z neznámych jedál. Predpokladá sa, že aj toto správanie je evolučným pozostatkom. Odpor voči neodskúšaným potravinám chránil deti našich predkov pred tým, aby pri zháňaní potravy zjedli napríklad jedovaté rastliny.
Keďže jedovaté rastliny bývajú horké, je zrejmé, že v tom môžeme nájsť príčinu toho, deti túto chuť nevyhľadávajú. Podobne je na tom kyslá chuť, ktorá naznačuje, že potravina skvasila alebo sa pokazila.
Evolúcia stále u ľudí zachováva odpor voči tmavozelenej zelenine, od uhoriek, cez rukolu a špenát bez ohľadu na to, že už nie je pre človeka užitočný.

Jesť zdravo sa dá naučiť
Aj s evolúciou sa však dá bojovať. „Významnejšie než jednotlivé chute, napríklad sladká a horká, sú skúsenosti počas prvých mesiacov nášho života,“ tvrdí biopsychológ Gary Beauchamp, ktorý už 40 rokov skúma ľudské chute.
Beauchamp predpokladá že, ľudstvo možno postupne presmerovať k zdravšiemu stravovaniu, no žiada si to disciplínu rodičov. Podľa jeho zistení však treba konať čo najskôr - u detí mladších než štyri mesiace.
Chutiam, ktorým je dieťa vystavené už v maternici alebo počas kojenia, sa dieťa sa nielen rýchlo prispôsobí, ale začne dané príchute preferovať aj počas nasledujúceho života.
DOI: 10.1016/j.cell.2015.03.007
DOI: 10.1523/JNEUROSCI.5749-09.2010
DOI: 10.1016/j.appet.2007.09.009