LONDÝN, BRATISLAVA. Prvý liek na Huntingtonovu chorobu prešiel prvými testami na ľuďoch. Vedcom z University College London sa podarilo úspešne potlačiť účinok genetického ochorenia, ktoré spôsobuje nezvratné poškodenie mozgu.
Dosiaľ sa liečba zameriavala iba na zmierňovanie príznakov. Odborníci hovoria o najvýznamnejšom objave, ktorý za posledné polstoročie vznikol v oblasti neurodegeneratívnych ochorení.
Zhoršenie každým dňom
Huntingtonova choroba je zriedkavé dedičné ochorenie centrálneho nervového systému. Prejavuje sa v relatívne mladom veku, zvyčajne medzi tridsiatym a päťdesiatym rokom života a postupne sa zhoršuje.

Sprevádzajú ju psychiatrické poruchy, ako aj zhoršovanie koordinácie, duševných a rozumových schopností. Niektorí ju opisujú ako kombináciu Alzheimera, Parkinsona a Amyotrofickej laterálnej sklerózy.
„Napokon dospejete do takmer vegetatívneho stavu. Je to strašný koniec,“ opisuje ochorenie pre BBC jeden z účastníkov štúdie, päťdesiatnik Peter Allen.
Huntingtonova choroba usmrtila jeho mamu, strýka aj starú mamu. Ochorenie lekári potvrdili aj u jeho sestry a brata. Je 50-percentné riziko, že Huntingtonom trpia aj ich deti.
Pacienti zvyčajne zomierajú desať až dvadsať rokov po tom, čo sa objavia prvé symptómy. „Môžete si byť istí, že včerajšok bol lepší, než to, čo vás čaká zajtra,“ hovorí Allen.
Liek, ktorý umlčí posla
Ničivé genetické ochorenie postihuje najmä ľudí s európskymi predkami. Odhaduje sa, že mutácia postihuje jedného z 10-tisíc ľudí.