BRATISLAVA. Ústa, hltan, hlasivky, pažerák, prsia, pečeň aj črevá. Aj keď si pripíjame na zdravie, alkohol v pohári pri púti telom zvyšuje riziko najmenej siedmich typov rakoviny.
Prepojenie choroby s pitím alkoholu nemožno spochybniť, no dosiaľ nebol jasný mechanizmus, akým alkoholické nápoje telo poškodzujú. Z novej štúdie v časopise Nature vyplýva, že alkohol spôsobuje nezvratné genetické zmeny v zásobách kmeňových buniek.
Z alkoholu vzniká toxín
Predošlý výskum ukázal, že acetaldehyd, ktorý v tele vzniká pri spracovaní alkoholu, pôsobí v tele ako toxín. Dokáže sa prerezať cez DNA a trvalo ju poškodiť.
Mýty a fakty o mamografii: Je škodlivá a bolestivá? Čítajte Acetaldehyd môže zastaviť iba dvojica prirodzených obranných mechanizmov. Prvá vrstva obrany odstraňuje acetaldehyd a druhá opravuje poškodenie DNA.
Pôvodné pokusy však prebiehali na bunkách v skúmavke a záviseli na extrémne vysokých koncetráciách acetaldehydu.
Tentoraz vedci z Cambridgeskej univerzity využili geneticky upravené myši a alkohol testovali na živom organizme.
Hlodavcom z tela odstránili nástroj na opravu DNA a zároveň im odobrali enzým na odstránenie toxinu. Škody na DNA sa začali hromadiť až do momentu, kým bunky úplne prestali fungovať.
Bunky prestávajú fungovať
Pri skúmaní dopadu alkoholu na telo sa bunky sa vedci zamerali na krvné kmeňové bunky. Bez nich telo nedokáže v priebehu života zabezpečiť zásobu čerstvej krvi. Je pravdepodobné, že účinky alkoholu sú podobné aj v iných typoch buniek.
“Poškodenie buniek vzniká aj náhodou, no konzumácia alkoholu môže toto riziko zvýšiť.
„
Poškodenie DNA sa zhoršovalo v prípade, že myšiam chýbala prvá ochranná vrstva, ochranný enzým aldehyddehydrogenáza 2 (ALDH2). Ten má za úlohu zabrániť hromadeniu potenciálneho toxínu a premieňa ho na látky, ktoré telo dokáže využiť ako zdroj energie.
Myšiam, ktorým proti alkoholu chýbala prirodzená obranyschopnosť, sa schopnosť produkovať novú krv postupne zhoršovala. Po desiatich dňoch, kedy dostávali zriedený alkohol, stratili schopnosť krvotvorby úplne.
Skúmanie genómu kmeňových buniek ukázalo, že ich DNA bola natoľko poškodená, že bunky neboli schopné ďalej fungovať.
Vplyv náhody
Časť svetovej populácie s východoázijskými predkami, trpí dedičným nedostatkom ochranného enzýmu, ktorý pomáha alkohol spracovať. Po požití alkoholu preto zvykne ich pokožka sčervenať.
Čiastkové boje s rakovinou ľudstvo vyhráva, vojna pokračuje Čítajte Chýbajúci enzým zároveň vysvetľuje dôvod, prečo je v krajinách ako Čína, vyššia miera výskytu rakoviny pažeráka.
"Naša štúdia poukazuje na to, že ak telo nedokáže efektívne spracovať alkohol, vedie to k ešte väčšiemu riziku poškodenia DNA a tým aj zvýšeným rizikom niektorých druhov rakoviny," vysvetľuje v tlačovej správe molekulárny biológ Ketal Patel.
Na ochranné mechanizmy sa však podľa vedca nemôžu spoliehať ani ľudia, ktorí s odbúravaním alkoholu nemajú problém. Systém opravy DNA totiž nie je dokonalý. Rakovina vzniká rôznymi spôsobmi a významnú úlohu stále zohráva aj náhoda, no dnes je jasné, že pitím alkoholu človek zvyšuje šancu, že rakovinu dostane.
DOI: 10.1038/nature25154
