BRATISLAVA. Rodičov upokojuje, ak malé dieťa jedáva podľa predvídateľného rozvrhu. Organizácia dňa je vďaka tomu jednoduchšia a rodičia cítia istotu, že ich potomok nehladuje.
Kŕmenie by však malo rešpektovať apetít a potreby dieťaťa, nie harmonogram rodičov. Ak jedlo prichádza v čase, keď dieťa necíti hlad, alebo ho je zbytočne veľa, zdeformujú sa mu stravovacie návyky.

Stále viac výskumov pritom dokazuje, že nadváha dojčiat sa preklápa do detskej nadváhy, a tá zas býva príčinou nadváhy či obezity v dospelosti.
Americká pediatrická spoločnosť preto rodičov upozorňuje, aby kŕmili deti len keď sú hladné.
To znamená, že rodič sleduje signály, ktorými dieťa naznačuje hlad alebo sýtosť, a reaguje na ne. Vďaka tomu u potomka vzniká primeraná reakcia na hlad a pevnejšie puto medzi rodičom a dieťaťom.
Dieťaťu, ktoré nedokáže rozprávať, je však náročné porozumieť. Zdravotníci z Harvardu vo svojom blogu preto uvádzajú niekoľko signálov, ktorými deti komunikujú.
Ak je dieťa hladné
- vkladá si ruku do úst, alebo má ruky pri ústach,
- robí cicavé zvuky,
- dotýka sa rukami brucha,
- pôsobí aktívnejšie, pohybuje rukami a nohami,
- plače.
Dieťa signalizuje hlad pomocou plaču až vo chvíli, keď neúspešne vyčerpalo všetky ostatné možnosti. Ide o poslednú možnosť. Na náznaky by mali rodičia reagovať čo najrýchlejšie a vždy srdečne.
Ak je dieťa sýte
- často kŕmenie prerušuje,
- vypľúva alebo ignoruje prsník (fľašku),
- odvracia hlavu, alebo zatvára ústa,
- pôsobí spomalene, alebo zaspáva.
Kŕmenie by nemalo pokračovať proti vôli dieťaťa. Platí to aj v prípade, že zjedlo menej, než obvykle.
Ak by mal rodič pocit, že dieťa dostatočne neje, alebo rastie pomaly, mal by navštíviť lekára. Odborník dieťa skontroluje, premeria a zváži. V prípade potreby pomôže vytvoriť plán, ktorým sa vývoj dostane do správnych koľají.