Autor je onkológ. Pôsobil ako riaditeľ Národného onkologického ústavu v Bratislave a viedol Katedru klinickej onkológie na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského.
Ak si tiež kladiete otázku, či za rakovinu môže osud alebo životný štýl, iste nie ste sami. Jednoznačný názor nie je ani medzi najzasvätenejšími odborníkmi.
Tohto roku vyšli dve zásadné práce, v ktorých sa ich autori pokúšajú objasniť úlohu životného štýlu a náhodných omylov pri prepisovaní genetickej informácie pri vzniku rakoviny.
Čo vieme o rakovine
Výsledky výskumu v molekulárnej biológii definovali podstatu rakoviny jasne. Podľa tejto definície je rakovina skupina ochorení, ktorých podstatou je nekontrolovaný rast geneticky zmenených buniek.
Srdcia na Slovensku zlyhávajú zbytočne, genetika nemusí rozhodnúť Čítajte Vieme aj to, že k poruche genetickej informácie prichádza chybou v prepise počas delenia bunky. Choré bunky sa nekontrolovane množia a postupne nahradia zdravé bunky vo vitálnych orgánoch, až nakoniec spôsobia smrť postihnutého jedinca.
Na molekulárnej úrovni je tiež zhoda v tom, že ku vzniku onkologického ochorenia je potrebná zmenená funkcia minimálne dvoch génov, ktoré riadia život bunky.
Vo väčšine prípadov však v rakovinových bunkách pôsobí mnoho mutovaných génov. Zároveň musí zlyhať aj mechanizmus zodpovedný za likvidáciu postihnutých zhubných klonov.
Zhoda nie je v tom, ako k poškodeniu genetickej informácie dôjde. Čo ju spôsobuje.
Nové poznania o rakovine
Dve veľké štúdie publikované v renomovaných časopisoch sa snažia vniesť do tejto problematiky viac svetla a dať jasnejšiu odpoveď.
