BRATISLAVA. Nadbytočné kilá, bolesti chrbta či opuchy nôh. Sedavý životný štýl vedie k mnohým ochoreniam a zdravotným problémom.
Na zoznam škodlivých účinkov dlhého sedenia po novom pribudol aj znížený prívod krvi do mozgu.
Svedčia o tom pokusy, ktoré vedci z Liverpoolskej univerzity Johna Mooresa bližšie rozoberajú v štúdii v časopise Journal of Applied Physiology
Zvýšené riziko demencie
Vedci predpokladajú, že sedavý životný štýl, ktorý zhoršuje prekrvenie mozgu, zvyšuje pravdepodobnosť neurologických porúch, ako je demencia.
Na základe pokusov preto dospeli k záveru, že ak človek musí pri práci presedieť celé hodiny, mal sa by aktívne snažiť zlepšiť zásobovanie svojho mozgu.

Do experimentov sa zapojilo pätnásť dospelých dobrovoľníkov. Každý z nich mal zamestnanie, ktoré si vyžadovalo niekoľkohodinové sedenie.
Dobrovoľníci sa počas výskumu zúčastnili na sérii troch laboratórnych testov, v rámci každého z nich mali presedieť štyri hodiny.
Pri každej návšteve mali čelenku, ktorá pomocou ultrazvuku merala prietok krvi do mozgu. Na tvári mali zároveň nasadenú masku, ktorá sledovala hladiny oxidu uhličitého v dychu.
Ako často sa prechádzať?
Počas prvého testu mali dobrovoľníci sedieť pri stole a opustiť svoje miesto, iba ak potrebovali ísť na toaletu.
V priebehu druhého testu mali z kresla vstať každú polhodinu a dve minúty kráčať na bežiacom páse.
Tretí test sa skladal z dvoch dvojhodinových posedení, ktoré boli prerušené šesťminútovou prechádzkou na páse.
Merania priniesli dôkazy o tom, že sedenie znižovalo prietok krvi do mozgu počas všetkých troch testov. Pomocou chôdze sa však tok krvi do mozgu darilo normalizovať.
Ako najvhodnejší z otestovaných modelov sa ukázal druhý - systém s častými prestávkami. Pokusy totiž ukázali, že najúčinnejšie sa mozog prekrvil pri dvojminútových prechádzkach, ktoré si človek doprial po polhodine sedenia.
DOI: 10.1152/japplphysiol.00310.2018