BRATISLAVA. Pred sedemnástimi rokmi dostal austrálsky lekár Karl Kruszelnicki nezvyčajnú otázku. Jeho sestričku zaujímalo, či by mohla vetrami narušiť sterilné prostredie operačnej sály a spôsobiť pacientom infekciu.
Keďže šlo o zdravotnícky podstatnú otázku, na ktorú nepoznal odpoveď, urobili experiment.
Lekár poprosil kolegyňu, aby zachytila svoje črevné plyny do Petriho misky, ktorá sa využíva na kultiváciu baktérií.
Jednu vzorku odobrala pri vypustení vetrov s oblečenými nohavicami a pre porovnanie pripravila aj druhú vzorku, pri ktorej bol jej zadok odhalený.
Vetry ako zdroj nákazy?
V miske druhej vzorky sa cez noc rozmnožili baktérie, ktoré sa zvyčajne vyskytujú v črevách a na koži. Výsledky experimentu zachytáva krátky text, ktorý zverejnil časopis British Medical Journal.
Ako vyzerá zdravá stolica. O čom svedčí nezvyčajná farba? Čítajte „Domnievame sa, že črevnú zónu v druhej Petriho miske spôsobil samotný črevný plyn a prstencovitý útvar okolo nej sa sformoval v dôsledku rýchlosti prdu, ktorou strhol baktérie z poliek a preniesol ich na misku,“ píše sa v uznávanom vedeckom žurnále.
Dôkazy podľa lekára nasvedčujú, že črevný plyn úplne teoreticky dokáže vyvolať infekciu.
Môže k tomu však dôjsť jedine v prípade, ak je pôvodca vetrov nahý, nie ak je oblečený. Čiže pri scenári, ktorý je v chirurgickej praxi prinajmenšom nepravdepodobný.
„Výsledky experimentu by sa nemali považovať za alarmujúce aj preto, že ani jeden druh baktérií nebol škodlivý,“ pokračuje lekár s tým, že sa podobali na priateľské baktérie v jogurte.
Čo sú vetry a koľko ich denne vzniká
Pokus austrálskeho lekára je úsmevnou ukážkou z desiatok ďalších experimentov a analýz, pri ktorých sa seriózni vedci zaoberajú črevnými plynmi.
Je totiž úplne prirodzené, že sa veda zaoberá niečím, čo sa týka celej ľudskej populácie. Či už sa k tomu ľudia otvorene prihlásia, alebo nie, plyny majú všetci.
Bez ohľadu na pohlavie človek denne vypustí 5 až 15 decilitrov vetrov.
