BRATISLAVA. Dotyky, objatia a bozky nie sú prázdne gestá. Značia náklonnosť, vyjadrujú snahu nadviazať spojenie alebo sú prejavom potrieb.
V závislosti od kultúry nesú rôzne typy dotyku odlišný význam.
U ľudí vyjadrujú predovšetkým nehu či rešpekt, no primáty si nimi okrem spojenia určujú aj hierarchiu.

Spoločenské zmeny, strach či neznalosť pravidiel etikety dotyku si už v západných spoločnostiach vybrali svoju daň. Viacerí experti vyjadrili obavy, že dotyk ako taký začal podliehať prísnej regulácii a zažíva krízu.
Dotyk nemá univerzálne pozitívny náboj. O tom, či sú objatia, či bozky vhodné a vítané, rozhoduje ich kontext.
Rešpektujúc kultúrne rozdiely a osobný priestor ľudí však vedci opakovane spejú k rovnakému záveru - dotyk, ktorého súčasťou je aj objatie a bozk, je zásadnou súčasťou ľudského života. Umožňuje deliť sa o emócie, pestuje nielen romantické vzťahy a prospieva zdraviu.
Prečo je dotyk dôležitý
Zrejme najpresvedčivejším dôkazom o potrebe dotyku je jeden z najsmutnejších pokusov v modernej psychológii.
Rumunský diktátor Nicolae Ceausescu zaviedol v snahe o zvýšenie industriálnej výroby krajiny prísne zákony, ktoré mali zvýšiť tamojšiu populáciu. Prísne zákony za jediný rok zdvojnásobili počet detí v krajine, no zároveň spôsobili, že tisíce detí vyrastali v inštitučnej starostlivosti.
Takzvané rumunské siroty sa od narodenia do troch rokov ocitli v preplnených štátnych domovoch, ktoré nemali dostatok personálu. Nedostatok podnetov a kontaktu počas formatívnych mesiacov deti nezvratne poznačil.