Autorka napísala päť kníh o práci z domu. Spoločne s manželom vychováva šesť detí.
Text pôvodne vyšiel v TheWashington Post.
Počas základnej a strednej školy som mojim priateľom závidela. Z kašľa, vírusu alebo tajuplného ochorenia, ktorým sa vyhli písomke, sa zotavovali zababušení v teplých nadýchaných perinách.
O necelý kilometer ďalej som sedela na tvrdej drevenej stoličke za mojím studeným stolom a vrelo to vo mne.
Ako dcéra pediatra, ktorý vždy dokázal mňa a mojich súrodencov do rána vyliečiť, som nezvykla v škole vymeškať ani jediný deň.
Návyky, ktoré nám otec vštepil, som ocenila až keď som vďaka nim udržala zdravé svoje vlastné deti.
1. Každý má vlastný pohár
Otcovu ordináciu často zaplavili rodiny, ktoré si prenášali prechladnutie, kašeľ a chrípku jednoducho preto, že pili z toho istého pohára.
Od nás detí toho nezvykol žiadať veľa, no o zákaze zdieľania pohárov sa s ním vyjednávať nedalo.

Rovnakú radu dal aj rodičom svojich pacientov. „Niektoré zárodky vám nemusia urobiť nič,“ povedal im, „ale môžu ublížiť ostatným.“
Niektorí poslúchli. Iní jeho odporúčanie ignorovali a onedlho so svojimi chorými deťmi opäť ocitli v ordinácii.
Mysliac na otcove pravidlo som svojim dvom synom dala poháre odlišných farieb. Bez problémov sa s ostatnými deťmi podelili o knižky a hračky, no pochopili, že zdieľať pohár sa nepatrí.
Obaja chlapci boli chorí iba zriedkavo a ak jeden z nich prechladol, alebo dostal virózu, nikdy súrodenca nenakazil.
2. Vezmite si čo chcete, jedzte čo viete
Otec neuznával nútenie detí do jedla. U nás doma nezaznelo žiadne „za mamičku, za otecka“, ani „neodídeš od stola, kým nedoješ pečienku“.