BRATISLAVA. Pri prechádzke londýnskou štvrťou Soho môžete natrafiť na nenápadnú čiernu pumpu. Zdá sa, akoby z nej stále kvapkala voda, no ak ste smädní, nepomôže vám. Pumpa nemá rúčku.
Zmizla viac než 160 rokov dozadu a u obyvateľov štvrte to vzbudilo obrovskú vlnu nevôle. K pumpe chodili denne, pre ich domácnosti bola jediným zdrojom vody.
Prestala fungovať náhle, bez varovania. Úradníci ju vyradili z prevádzky na žiadosť ambiciózneho lekára Johna Snowa.
Dnešná maketa pumpy je už len symbolickou spomienkou.
Na časy, keď ulice Londýna pokrývali splašky a ľudí zabíjala cholera. Na časy, keď ľudia netušili, že s vodou pijú aj výkaly svojich susedov.
Najsmradľavejšie mesto Európy
Temža bola počas Viktoriánskej éry otvorenou smradľavou stokou. V roku 1801 totiž v Londýne žilo viac než desať percent celej populácie Anglicka a Walesu.
Biologicky nevyhnutným dôsledkom bolo, že sa mesto muselo vysporiadať s močom a výkalmi viac než milióna obyvateľov. Infraštruktúra však na takýto nápor nebola pripravená.
Mesto v tom čase nemalo funkčné kanalizačné potrubie. Existovalo len niekoľko odkrytých priekop, ktoré mali z ulíc odvádzať dažďovú vodu. Do rieky denne odtekali ohromné množstvá páchnuceho odpadu.
Počas nasledujúcich štyridsiatich rokov sa situácia ešte zhoršovala, mesto sa rozrástlo o ďalší milión obyvateľov.
Londýn sa stal najpreplnenejším a najsmradľavejším mestom v Európe.
Palác plný výkalov
Kanalizáciu nemali tisícky domov a väčšina ulíc. Nebezpečné dôsledky vykreslil lekár Hector Gavin v dobovom čísle medicínskeho časopisu London Medical Gazette.
„Po silných dažďoch sú kuchyne niekoľko centimetrov pod vodou. Keď voda ustúpi, zanechá po sebe nahromadenú špinu a hnus najhorších predstáv,“ písal s odporom aj dávkou úžasu.
Problémy nemala len chudoba. Hygienou nesršali ani príbytky strednej a bohatej vrstvy.
