BRATISLAVA. Potravinové škandály ľudí oprávnene desia a poburujú. No zatiaľ čo k firmám a reštauráciám bývajú mimoriadne prísni, vo vlastnej kuchyni ich obozretnosť zvykne opadnúť.
Ako príklad možno uviesť medializovaný prípad z Belgicka. Dvadsaťročný študent náhle zomrel po tom, čo zjedol päť dní staré zvyšky cestovín.
Potraviny však nie sú zdrojom živín iba pre človeka, ale aj pre baktérie a huby. Plesnivý chlieb, smradľavé mäso či sliznatý šalát sú nie len odpudivé, ale predstavujú skutočné zdravotné riziko.
Mikróby ako napríklad salmonela, campilobacter, e.coli alebo listeria môžu spôsobiť otravu jedlom. Neuvážené hodovanie môže skončiť horšie, ako kŕčmi, zvracaním či hnačkou.
Premnožené drobné mikróby na seba nemusia vždy upozorniť. Ak však dodržíte niekoľko zásad, vaše potraviny a hotové budú jedlá zdrojom živín a nie problémov.
Ako zastaviť mikróby
Akákoľvek podoba života potrebuje pre svoj rast niekoľko základných vecí.
Vyžaduje si zdroj energie (v prípade človeka je ním cukor, pre rastliny zas slnečné svetlo), vyššie formy života potrebujú kyslík, dôležité sú aj jednoduché stavebné prvky dusík, fosfor a síra.
Zahodiť alebo odrezať? Aké sú riziká plesnivých potravín Čítajte Kľúčová je aj správna teplota a dostatočný prísun vody.
Sériou náhod a pokusov sa človek naučil niekoľko metód, vďaka ktorým potraviny ostanú jedlé dlhší čas. Hoci o tom ľudia spočiatku nevedeli, opatrenia bránili rastu a množeniu potenciálne škodlivých mikróbov.
Kazivé potraviny ako mäso sa tradične konzervovali pomocou soli. Soľ totiž viaže vodu a tá sa pre mikróby stane nepoužiteľná.
Potraviny možno chrániť aj kyselinou - čiže zaváraním alebo kvasením - pretože väčšine mikróbov nevyhovuje kyslé prostredie.
