BRATISLAVA. Jasle a materské školy budú môcť v budúcnosti navštevovať iba tie deti, ktoré absolvovali povinné očkovanie.
Avizuje to ministerstvo zdravotníctva, jeho cieľom je prevencia a ochrana zdravia detskej populácie.
Novela zákona by mala ísť počas niekoľkých dní do medzirezortného pripomienkového konania.
Po zapracovaní pripomienok bude novela predložená na rokovanie vlády a parlamentu. Ak bude schválená, zmeny by mali začať platiť od 1. januára 2020.
Pokuty by sa zrušili
Dnes môže byť do predškolského zariadenia prijaté aj dieťa, ktoré neabsolvovalo povinné očkovanie.
Pripravovaná novela zákona by vytvorila povinnosť prijímať iba deti, ktoré sa podrobili povinnému pravidelnému očkovaniu, podľa veku dieťaťa a očkovacieho kalendára.
Výnimkou sú deti, ktoré majú od ošetrujúceho lekára potvrdenie, že sú proti nákaze imúnne alebo nemôžu byť očkované pre trvalú kontraindikáciu.
Slovensko by sa tak pripojilo ku krajinám, ktoré vylúčili nezaočkované deti z kolektívov.
Ministerstvo zároveň navrhuje, aby sa zrušili sankcie za odmietnutie povinného očkovania. V súčasnosti môže byť uložená finančná pokuta do výšky 331 eur.
„Vysielame tým jasný signál, že cieľom povinného očkovania nie je vyberanie pokút za jeho odmietanie, ale prevencia závažných infekčných ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním,“ uviedla ministerka Andrea Kalavská.
Zákazy v Európe pribúdajú
Ak novelu schváli vláda aj parlament, Slovensko sa zaradí medzi krajiny, ktoré vylúčili nezaočkovené deti z kolektívov.
Obmedzenia pre prijímanie nezaočkovaných detí do materských škôlok už zaviedla Česká republika, Litva či Francúzsko. Naposledy pribudlo aj Taliansko, ktoré zákazom reagovalo na rastúci výskyt osýpok v Európe.
„Dostatočná úroveň zaočkovanosti detí a zachovanie kolektívnej imunity populácie nám zabezpečí ochranu pre všetkých ľudí,“ vysvetlil hlavný hygienik Ján Mikas.
Povinné očkovania pred nástupom do predškoských zariadení podporuje aj Slovenská epidemiologická a vakcinologická spoločnosť.
„V súčasnosti deti, ktoré rodičia odmietli dať očkovať, zneužívajú kolektívnu ochranu, ktorú tvoria očkované deti, čo je neetické,“ hovorí prezidentka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková.
Ako funguje kolektívna imunita
Nezaočkované deti ohrozujú aj približne jedno až dve percentá detí, ktoré si napriek očkovaniu nevytvorili účinnú hladinu ochranných protilátok. K nákaze môže dôjsť v prípade, že má očkované dieťa oslabený imunitný systém alebo trpí chronickým ochorením.
Ohrozené sú aj deti, ktoré z vážnych zdravotných dôvodov nemôžu byť očkované, ako sú napríklad deti po transplantácii alebo s onkologickým ochorením.
Takéto deti má pred ochoreniami chrániť kolektívna imunita, to znamená vysoký počet zaočkovaných detí zabráni šíreniu ochorenia.

Keďže zaočkovanosť detí proti niektorým ochoreniam klesá, nedarí sa zabezpečiť dostatočnú kolektívnu imunitu. Nezaočkované dieťa tak môže byť potom zdrojom nákazy, alebo môže uľahčovať šírenie ochorenia.
„Treba si uvedomiť, že ohrozené je každé neočkované dieťa, teda aj také, ktoré mohlo byť očkované, ale rodičia sa rozhodli očkovanie odmietnuť. V čase prepuknutia epidémie je už mnohokrát neskoro rozhodnúť sa dieťa doočkovať,“ povedala hlavná odborníčka ministerstva pre pediatriu Elena Prokopová.
Rodičia najčastejšie odmietajú očkovanie takzvanou MMR vakcínou proti
osýpkam, mumpsu a ružienke. U detí narodených v roku 2016 bolo
zistených 1635 odmietnutých očkovaní, rok predtým bolo 1593 odmietnutých očkovaní. Naviac nezaočkovaných detí je v Trenčianskom a Bratislavskom kraji.
„Zaplatenie pokuty dieťa pred nákazou nechráni. Rodičia si musia uvedomiť, že osobná sloboda sa v prípade prevencie prenosných chorôb končí pri slobode druhého dieťaťa, ktorého môže neočkované dieťa nakaziť,“ apeluje Krištúfková.