BRATISLAVA. Usadeniny v tepnách dokazujú, že sa v tele spustil nebezpečný proces kôrnatenia tepien - ateroskleróza. Ochorenie sa nemusí prejaviť celé roky a zvyčajne na seba upozorní až vo chvíli, keď sa tepna upchá a spôsobí infarkt, či mŕtvicu.

Španielski lekári testujú spôsob, ako vznikajúce ochorenie zachytiť skôr, než sa v cievach začnú tvoriť usadeniny.
Vzniku a rozvoju aterosklerózy totiž predchádza zápal.
Ten možno spozorovať pomocou pokročilej zobrazovacej metódy, ktorá kombinuje pozitrónovú emisnú tomografiu a zobrazovanie magnetickou rezonanciou (PET-MRI).
Podrobnosti o novej metóde lekári uverejnili v časopise Journal of the American College of Cardiology.
Sledovali tri hlavné tepny
Vedci donedávna zbierali informácie o vzniku aterosklerózy iba prostredníctvom pitvy.
Vďaka pokročilej zobrazovacej metóde však konečne môžu vznik aterosklerózy sledovať na tepnách veľkej skupiny živých dobrovoľníkov.
Nová štúdia je súčasťou rozsiahleho projektu, ktorý mapuje rané štádiá ochorenia a stavy, ktoré predchádzajú vzniku aterosklerózy (PESA ). Výskum prebieha v Španielsku na štyroch tisíckach zamestnancov bankového sektoru, ktorí sú v strednom veku.
Hoci sa pacienti javili byť na prvý pohľad zdraví, pomocou PET-MRI lekári odsledovali proces vedúci ku kôrnateniu tepien.
Lekári skúmali ľudí v strednom veku, u ktorých testy potvrdili hromadenie vápnika v cievach alebo našli povlaky v iných častiach ciev. U týchto pacientov teda bola potvrdená ateroskleróza v predpríznakovom štádiu.
Pomocou prístrojov sa výskumníci zamerali na tri hlavné tepny: karotickú tepnu, ktorá dodáva krv do hlavy, najväčšiu cievu aortu a bedrové tepny, ktoré zásobujú krvou nohy.
Zápal mimo povlakov
Zábery z prístrojov ukázali, že u viac než polovice pacientov prevláda v tepnách zápal.
Nachádzal sa iba v desiatich percentách plôch, ktoré už boli pokryté povlakom. V týchto miestach boli nánosy hrubšie a obsahovali viac cholesterolu.

Väčšina zápalu sa však sústredila v miestach bez povlaku, prevažne na stehenných tepnách.
Objav podľa lekárov naznačuje, že prítomnosť zápalu by mohla predurčiť budúce formovanie povlakov a následné kôrnatenie tepien.
Zápal sa spájal aj s ďalšími rizikovými faktormi kôrnatenia tepien, najmä obezitou a fajčením.
V ďalších výskumoch chcú lekári potvrdiť, či zápal skutočne predchádza vzniku povlakov v cievach a zhodnotiť, v akom množstve zápal predstavuje zvýšené riziko kôrnatenia ciev.
Dúfajú, že nové poznatky povedú k zlepšeniu protizápalovej liečby aterosklerózy.
Prečo môže povlak v cievach zabíjať
Tepny sú cievy, ktoré zo srdca odvádzajú krv bohatú na živiny a kyslík do zvyšku tela.
K ateroskleróze dochádza v prípade, ak sa do stien tepien ukladajú tuk, cholesterol a vápnik. Usadeniny vytvoria povlak, ktorý sa hromadí v cievach a postupne tvrdne.
Tvrdnúci povlak zužuje tepny, znižuje prietok krvi a oberá bunky v tkanivách o živiny a kyslík. Cievy môže znepriechodniť aj uvoľnený kúsok povlaku.
Tento proces môže mať potenciálne smrteľné následky, ako sú srdcové ochorenia, infarkt a mŕtvica.
Práve srdcovo-cievne ochorenia celosvetovo usmrtia viac ľudí, ako všetky typy nádorov. Na Slovensku sú choroby srdca a ciev hlavnou príčinou predčasných úmrtí už od roku 1950.
DOI: 10.1016/j.jacc.2018.12.075