BRATISLAVA. Sedemdesiatročná Jo Cameronová zažila zlomeniny, rezné rany, vŕtanie zubov, pôrod aj operácie, no takmer nikdy nepotrebovala lieky na tlmenie bolesti.
Som väzňom vo vlastnom tele. Aký je život so spánkovou paralýzou Čítajte Keď si popáli ruku na rozpálenej rúre, neodtiahne ju.
Nepocíti bolesť a na zranenie ju upozorní až zápach spáleného mäsa.
Je vegánka a preto jej je jasné, že jediným možným zdrojom pachu v jej domácnosti môže byť iba jej telo.
Cameronová napriek zraneniam nikdy nespanikári.
Bývalá učiteľka má totiž genetickú mutáciu, ktorá má pravdepodobne dôležitú úlohu v signalizovaní bolesti, no ovplyvňuje aj náladu a pamäť.
Operácie mali bolieť
Cameronová si prvýkrát uvedomila, že sa líši od ostatných ľudí, až keď mala 65 rokov.
