BRATISLAVA. Stačí kúsok silnej papričky, alebo pálivej omáčky a v tele sa spustí hotový orchester. Začína sa v ústach, šteklenie takmer okamžite vystrieda intenzívny pocit pálenia.
Ak je rastlina skutočne pikantná, z úst sa účinok prenesie aj na oči a nos. Človeka zalejú slzy, hlieny zaplavia nos a hrdlo.
Štikútka. Prečo vznikla a ako zastaviť čkanie? Čítajte Rastliny si vytvárajú štipľavé látky preto, aby ich nespásali zvieratá. Evolúcia zariadila, aby čo najviac dráždili pokožku a sliznice cicavcov.
Stratégia rastlín účinkovala až do chvíle, kým sa nedostala do kontaktu s človekom. S výnimkou zvláštneho čínskeho primáta, ktorý pripomína vevericu, je jediným cicavcom, ktorý štipľavú potravu vyhľadáva.
Náklonnosť k štipľavému jedlu, má človek podľa fínskych vedcov dokonca zapísanú v génoch.
Čo presne sa odohráva v ľudskom tele po tom, čo zje pikantnú rastlinu?
Kde sa berú pocity pálenia
Za pocity pálenia je v paprikách zodpovedný alkaloid kapsaicín. Pikantnú chuť chrenu, wasabi alebo horčice zas spôsobuje olej alyl izotiokyanát.
Obe látky sa viažu na receptory, ktoré obvykle slúžia na vnímanie bolesti.
Keď kapsaicín zasiahne receptory jazyka označované ako TRPV1, spustí chemickú reakciu a nervovými zakončeniami vyšlú signál do mozgu.
Kapsaicín sa zároveň viaže na receptory na jazyku, ktoré rozpoznávajú teplo. Práve preto vnímame štipľavé jedlá ako "pálivé".
Štipľavosť teda nemožno považovať za chuť v pravom slova zmysle, ide skôr o kombináciu vnemov, ktoré si vysvetľujeme ako bolesť a horúčavu.
