LONDÝN, BRATISLAVA. Obmedzenie predpisovania antibiotík úspešne znížilo počet infekcií odolnými baktériami.
Súvisiaci článok Ako sa baktérie naučia odolávať liekom. Čo je antibiotická rezistencia? Čítajte Sieť britských štátnych nemocníc úspešne otestovala pomerne jednoduchý spôsob, ktorým sa dá znížiť riziko ťažko liečiteľných nákaz a tiež ochrániť súčasný arzenál antibiotík.
Okrem boja s antibiotickou rezistenciou mal pokus podľa zistení BBC aj ďalší priaznivý efekt.
Štátny zdravotný systém ušetril na predpisoch liekov za jediný rok viac než 200-tisíc eur.
Zamerali sa na všeobecných lekárov
Baktérie získavajú odolnosť voči jednej z medicínsky najsilnejších zbraní ľudstva - antibiotikám. Začínajú preto zlyhávať mnohé štandardné liečebné postupy.
Pribúdajú ťažko liečiteľné infekcie ako je odolná forma tuberkulózy, ťažké zápaly pľúc či močového ústrojenstva, objavuje sa dokonca aj neliečiteľná superkvapavka.
Infekcie spôsobené rezistentnými baktériami zabijú iba v Európskej únii ročne 25-tisíc ľudí. Riziko infekcií môže zmeniť aj banálne chirurgické zákroky na životu nebezpečné.
Článok pokračuje pod video reklamou
Lekári sa vážnu situáciu snažia riešiť, pátrajú po nový liekoch a prehodnocujú spôsob, akým sa používajú tie súčasné.
Nemocnice v severnom Walese, ktoré spadajú pod univerzitu Betsi Cadwaladrovej, sa v rámci tohoto boja rozhodli významne znížiť množstvo predpisovaných antibiotík.
V škrtoch sa Briti zamerali na lieky, ktoré sa predpisujú v primárnej zdravotnej starostlivosti. Do tejto kategórie spadajú okrem predpisov z ordinácií praktických lekárov aj recepty vystavené lekárnikmi a zdravotnými sestrami.
V severnom Walese totiž tieto predpisy tvoria spolu až 80 percent celkovej spotreby antibiotík.
Viac testov aj pochopenia u pacientov
V porovnaní s obdobím 2017 až 2018 sa podarilo v rokoch 2018 až 2019 znížiť množstvo predpísaných antibiotík o 12,6 percenta.
Súvisiaci článok Keď antibiotiká nefungujú. Skutočné príbehy ukazujú nebezpečnú budúcnosť Čítajte Škrtanie nadbytočných predpisov bolo ešte úspešnejšie, než sa očakávalo. Pôvodne mal celý Wales znížiť spotrebu iba o päť percent.
Na počiatočnom úspechu sa podieľa viacero faktorov. Skôr než lekárnici predpísali pacientovi antibiotikum na zapálené hrdlo, testovali, či ide o bakteriálnu alebo vírusovú infekciu.
Lekári zas nutnosť antibiotík overovali pomocou zápalových markerov v malej kvapke pacientovej krvi.
Celému procesu tiež pomohlo hlbšie pochopenie problematiky odolných baktérií na strane pacientov. Čoraz viac ľudí rozumie, že antibiotiká nemožno používať na liečbu vírusových ochorení a že ich treba brať jedine na pokyn lekára.
Zdravotnícke zariadenia, ktoré sa zapojili do projektu znižovania spotreby, hlásili aj výrazný medziročný pokles vo výskyte baktérie C. difficile.
Ide o odolnú baktériu, ktorá spôsobuje hnačky či iné ochorenia tráviaceho traktu po tom, čo sa užívaním antibiotík naruší zloženie črevnej flóry.
Výskyt infekcií C. difficile klesol vďaka zníženej spotrebe liekov až o 61 percent.
Podobné kroky podnikli aj ďalšie oblasti veľkej Británie. Úplné výsledky opatrení plánujú zdravotnícke autority uverejniť na jeseň. Ak sa ukážu byť účinné, prax si môžu osvojiť aj iné európske krajiny.
