Článok pokračuje pod video reklamou
BRATISLAVA. Sledovať štikútajúceho novorodenca môže byť pre rodičov skľučujúce. Zdá sa však, že tento mimovoľný proces je dôležitou súčasťou vývoja ľudského mozgu.
Vedci z University College London totiž zistili, že čkanie spúšťa elektrické signály, ktoré môžu deti učiť, ako si regulovať dýchanie.
V štúdii, ktorú uverejnil časopis Clinical Neurophysiology, vychádzajú zo záberov mozgov trinástich novonarodených detí.
Štvrťhodina štikútania denne
„Stále nie je úplne jasné, prečo štikútame. No vzhľadom na to, ako často štikútajú ľudské plody a novorodenci, príčina by mohla byť vývojová,“ povedala v tlačovej správe univerzity vedúca autorka výskumu Kimberley Whiteheadová.
Nepriamym dôkazom môže byť aj to, že predčasne narodené deti štikútajú častejšie. Odhaduje sa, že tak strávia približne jedno percento času, teda zhruba pätnásť minút denne.
Štikútanie je zároveň jedným z najrannejších prejavov nového života. Objavuje sa deväť týždňov po začiatku poslednej menštruácie matky.
Vedci sledovali mozgovú aktivitu detí pomocou elektroencefalografie (EEG).
Predčasne narodeným aj donoseným deťom (gestačný vek mali od 30 do 42 týždňov) dali na hlavu elektródy a sledovali, čo sa bude diať počas štikútky.
Snažia sa ovládnuť svaly bránice?
Sťahovanie bránice, ktoré je pre štikútanie typické, sprevádzala výrazná odozva v mozgovej kôre. Prístroje zachytili tri mozgové vlny.

Výskumníci veria, že práve tretia vlna môže spájať zvuk čkania s pocitom svalovej kontrakcie v bránici. Mozog dieťaťa sa takto môže učiť, ako dostať pod kontrolu svaly zodpovedné za dýchanie tak, aby ho mohol vedome ovládať práve pomocou sťahov a uvoľňovania bránice.
„Keď sa narodíme, dráhy ktoré spracúvajú telesné pocity, nie sú úplne vyvinuté,“ vysvetľuje Whiteheadová s tým, že vytvorenie takýchto sietí je pre novorodencov zásadným vývojovým medzníkom.
Štikútka u dospelých by tak mohla byť pozostatkom po reflexe, ktorý mal v detstve životne dôležitú úlohu.