WASHINGTON. Legenda hovorí, že Márii Antoinette zbeleli vlasy noc pred tým, než ju popravili gilotínou počas francúzskej revolúcie v roku 1793.
Súvisiaci článok Čo sa deje v orgánoch, keď zažívate stres? Čítajte Francúzska kráľovná mala tragický osud a zrejme sa u nej prejavili príznaky ťažkej formy šedivenia vlasov v dôsledku stresu.
Biologické mechanizmy, ktoré spôsobujú takéto šediny, boli dlho záhadou.
Tím vedcov z Harvardovej univerzity ale teraz dospel k záveru, že na šedivení sa podieľa reakcia „útok alebo útek“, ktorá vzniká v dôsledku vonkajšej hrozby.
Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním na závery výskumu, ktoré boli zverejnené v stredu.
Článok pokračuje pod video reklamou
Stresový hormón vniká do buniek
Vedci skúmali ako stres ovplyvňuje kmeňové bunky vo vlasových folikuloch, kde sa tvoria melanocyty -pigmentové bunky, ktoré vlasom dodávajú farbu. Ľudia majú bežne na hlave zhruba 100-tisíc vlasových folikul.
Najskôr vedci skúmali, či na kmeňové bunky môže pod vplyvom stresu útočiť imunitný systém. Táto hypotéza sa však nepotvrdila.
Následne výskumníci zisťovali, či šediny spôsobuje zvýšená hladina stresového hormónu kortizolu, čo sa nakoniec tiež nepreukázalo.
Nakoniec tím expertov zistil, že kľúčovú úlohu zohráva sympatický nervový systém, ktorý zodpovedá za reakciu cicavcov na hrozbu. Obopína folikuly a je v tesnej blízkosti kmeňových buniek melanocytov.
Keď vedci vystavili myši krátkodobej bolesti či stresujúcim podmienkam v laboratóriu, tieto nervy uvoľnili hormón noradrenalín. Ten potom absorbovali kmeňové bunky vo vlasových folikuloch, ktorých obmedzené zásoby slúžia k tvorbe melanocytov.
Šediny nepôsobuje len stres
„Niektoré z týchto kmeňových buniek sa bežne pri regenerácii vlasov premieňajú na pigmentové bunky, ktoré vlasom dodávajú farbu,“ uviedla expertka Ya-Chieh Hsuová z Harvardovej univerzity.
Súvisiaci článok Za šediny môžu najmä gény. Prečo vlasy vyblednú Čítajte Pokiaľ sú vystavené noradrenalínu zo sympatického nervu, aktivujú sa všetky kmeňové bunky a premenia sa na také bunky, ktoré produkujú pigment.
„To znamená, že žiadne nezvýšia. Za niekoľko dní sú zásoby kmeňových buniek schopných generovať pigmant vyčerpané a keď k tomu dôjde, pigment už nejde obnoviť,“ doplnila.
Šediny sú jedným z mnohých účinkov stresu na ľudské telo. Nové poznatky však môžu podľa vedkyne pomôcť zastaviť šedivenie vyvolané stresom, alebo poslúžia v boji proti iným zmenám tkaniva, ktoré podmieňuje stres.
Prelom v takejto liečbe ale podľa odborníčky môže trvať roky.
Stres ale nie je jediný dôvod, prečo vlasy šedivejú. Hlavnou príčinou je prirodzený proces starnutia.
V niektorých prípadoch môžu k strate pigmentu vo vlasoch prispeiť genetické mutácie či zmeny v imunitnom systéme.
„Kmeňové bunky melanocytov sa vytáacajú aj s rastúcim vekom,“ povedala Hsuová a dodala, že teraz bude zaujímavé podrobnejšie skúmať či stres urýchľuje prirodzené starnutie.
