Článok pokračuje pod video reklamou
Všetky články, ktoré informujú o mimoriadnych opatreniach a základných zdravotníckych informáciách o novom koronavíruse, budú na SME.sk odomknuté a prístupné pre každého. Považujeme to totiž za verejný záujem. Ak chcete podporiť novinárov a serióznu i overenú žurnalistiku, môžete tak urobiť kúpou predplatného →
BRATISLAVA. Všetci počnúc Svetovou zdravotníckou organizáciou, cez predstaviteľov jednotlivých štátov až po epidemiológov sa zhodujú, že spoločnosť sa skôr či neskôr bude musieť opatrne vrátiť k svojmu bežnému fungovaniu.
Je preto prirodzené, že si kladieme otázky, ako bude takýto návrat prebiehať a najmä, kedy k nemu dôjde.
Ako zistíme, že riziko pominulo, alebo aspoň kleslo na zvládnuteľnú úroveň? A ako zabránime tomu, aby sa vírus nevrátil v druhej, možno ešte ničivejšej vlne?
Najlepší scenár? Voľnejšie leto
Apolitickí výskumníci a epidemiológovia opatrne hľadajú možnosti, ako by sa dala celospoločenská paralýza nahradiť sériou cielenejších opatrení, ktoré by boli aspoň také účinné ako plošná izolácia obyvateľov.
Súvisiaci článok Ako funguje kolektívna imunita? Holanďania stavajú na kontrolované šírenie nákazy Čítajte Jedným z nich je aj Marc Lipsich, epidemiológ infekčných chorôb z Harvardu. Práve on je autorom medializovaných odhadov, podľa ktorých by sa v priebehu roka mohlo ochorením Covid-19 celosvetovo nakaziť 40 až 70 percent dospelých ľudí.
Lipsich zároveň patrí medzi najhlasnejších odporcov neuváženého rušenia prísnych obmedzení a preventívnych opatrení.
S kolegami zverejnil na preprintovom serveri medRxiv novú štúdiu (je dostupná od 24. marca), v ktorej rozpracovali aj najlepší možný scenár, ktorý pripadá do úvahy vzhľadom na súčasný vývoj nákazy.
Na základe matematických modelov dospeli k záveru, že pri priaznivom vývoji sa budú môcť čiastočne uvoľniť pravidlá ohľadom udržiavania spoločenského odstupu (v angličtine známe ako social distancing).
Neznamená to však, že ľudia budú môcť fungovať v normálnom režime a stretávať sa v takej miere ako pred pandémiou. Vzhľadom na spôsob, akým ľudia vzájomne interagujú a ako sa infekcia šíri, sa totiž epidémia môže začať nanovo.
Karanténa chorých a pohotové vyhľadávanie ľudí, s ktorými nakazený prišiel do kontaktu, sú pri dnešnom ohromnom počte nakazených pre mnohé krajiny nepraktickým riešením. Počas leta, ak nápor na systém povolí, sa stanú podstatne efektívnejšou ochrannou stratégiou.
(zdroj: SME - Miroslav Mezei)Návrat musí byť postupný
Pri priaznivom scenári - čiže s podstatne menším počtom infikovaných obyvateľov, ako aj koordinovanejším a presnejším testovaním - bude jednoduchšie zachytiť a izolovať chorého od zdravých ľudí.
Ak k tomu budú štáty pristupovať poctivo, plošne nariadená prísna izolácia by už nemusela byť potrebná. S druhou či dokonca treťou vlnou nákazy však musíme rátať a byť na ňu patrične pripravení.
Stratégiu cielenejších protiopatrení počas druhej vlny infekcie podporili aj ďalšie vedecké tímy.
“Správanie ľudí sa predpovedá oveľa ťažšie než pravdepodobnosť prenosu nákazy v statických podmienkach.
„
Vedci z britského Imperial College London vo svojich modeloch upozornili na potenciálne katastrofické množstvo úmrtí na Covid-19 v Británii a USA v prípade, ak nezačnú dodržiavať sociálny odstup takmer na úrovni Číny.
Podľa ich prepočtov by mohlo ochorenie za jediný rok usmrtiť až 40 miliónov ľudí na celom svete.
Napriek tomu britskí experti pripúšťajú, že "uzamknuté" mestá, ktorým sa efektívne podarilo zastaviť ďalšie šírenie nákazy (platí to napríklad pre čínsky Wu-chan), môžu na lokálnej úrovni obnoviť niektoré úseky verejného života.
Pri systematickom a opatrnom prístupe by už v oblastiach, ktoré dostali vírus pod kontrolu, nemali vznikať veľké ohniská nákazy.
Aj tie najoptimistickejšie predpovede vždy vychádzajú z predpokladu, že krajina či mesto dostane najskôr pod kontrolu prvú vlnu nákazy. V krajinách ako USA, Taliansko či Španielsko je tento cieľ stále v nedohľadne a zdravotné systémy kolabujú pod náporom chorých.
Prirýchla obnova normálného života a obchodu v krajinách, ktoré situáciu nezvládajú, by podľa podnikateľa a filantropa Billa Gatesa bola, ako keby "ignorovali hromadu tiel v rohu miestnosti".
Jednoznačné odpovede neexistujú
"Ľudia sa ma dookola pýtajú, či to bude trvať dva mesiace, alebo osemnásť mesiacov, ako predpovedali niektorí experti," hovorí Abdul El-Sayed, americký epidemiológ a bývalý hlavný lekár mesta Detroit.
Súvisiaci článok Vakcína proti koronavírusu bude unikát. V akom štádiu je očkovanie a liečba Covid-19? Čítajte "Nepoznám odpoveď," priznáva odborník vo svojom podcaste America Dissected o verejnom zdraví a zdravotníckej politike.
Predpovede epidemiológov totiž vychádzajú z matematických modelov, ktoré kombinujú komplexné vzťahy medzi správaním ľudí, nákazlivosťou ochorenia, počtom nakazených v rôznom čase a možnými účinkami jednotlivých ochranných opatrení.
Za odchýlky v jednotlivých odhadoch môže v prvom rade jedna kľúčová premenná - správanie ľudí.
"Všetko závisí od toho, ako sa budeme všetci správať," reaguje na slová epidemiológa Alison Galvaniová z Yalovej univerzity, ktorá vytvára modely šírenia infekčných ochorení.
"Správanie ľudí sa predpovedá oveľa ťažšie než pravdepodobnosť prenosu nákazy v statických podmienkach," vysvetľuje odborníčka. Aj Galvaniová preto vždy váha, keď má rámcovať trvanie krízy.
Verí však, že letný nárast teplôt v kombinácii s preventívnymi opatreniami ľudstvu ponúkne ideálnu príležitosť dostať vírus pod kontrolu.
Osemnásťmesačné trvanie krízy síce môže vzbudzovať pocit beznádeje, no zohľadňuje obdobie, za aké sa ľudstvo pravdepodobne dopracuje k účinnej vakcíne. Dobrou správou je, že kombináciou účinných opatrení a disciplíny občanov je možné ochorenie potlačiť aj podstatne skôr, než sa podarí vytvoriť očkovaciu látku.
DOI: 10.1101/2020.03.22.20041079
Všetko o koronavíruse a ochorení Covid-19
