Text vyšiel pôvodne na webe denníka Washington Post.
Jeff Sipos sa vôbec necítil ustato. Vo svojich 31 rokoch bol riaditeľom základnej školy v Kalifornii a ako vytrvalostný atlét sa tešil výnimočne pevnému zdraviu.
Napriek astme Sipos zdolal Mount Whitney, najvyššiu horu na území kontinentálnych Spojených štátov. Za desať hodín zvládol pešiu túru naprieč Grand Canyonom (prišiel o dve hodiny skôr, než je priemer). Cez víkend bežne bicykloval aj sto míľ.
V máji 2001 však stratil svoje obvyklé množstvo energie.
Sipos sa obrátil na svojho dlhoročného všeobecného lekára a krvné testy ukázali, že má nezvyčajne nízku hladinu železa.
Po pár rokoch ho začali trápiť aj bolesti nôh. Podiater diagnostikoval Siposovi osteoartrózu, ochorenie, ktoré spravidla vzniká opotrebovaním kĺbov.
Parkinsona zastavili kmeňovými bunkami, liečbu tajili niekoľko rokov Čítajte Chorobopis však stále nebol kompletný.
O niekoľko rokov neskôr mu špecialista pre bolesti zápästia a členkov diagnostikoval vážne autoimunitné ochorenie - reumatoidnú artritídu. Neskôr nasledovala diagnóza zriedkavej poruchy krvi, ktorú hematologička neliečila, iba pozorovala.
Až v roku 2018 - takmer 17 rokov od prvej návštevy lekára pre únavu - sa Sipos dozvedel, že nemá žiadnu zo spomínaných chorôb.
Špecialista mu láskavým, no ráznym tónom oznámil správu, ktorá Siposa paralyzovala: Bez liečby, s ktorou mal začať už dávno, môže zomrieť.
"Obaja sme začali plakať," spomína Sipos na reakciu svojej manželky Tami. "Bolo to, akoby sa z miestnosti vytrácal kyslík."
To, že je stále nažive, pripisuje odbornosti a súcitu špecialistu, ktorý dodnes dohliada na jeho liečbu.
Od plochých nôh až k poruche imunity
Sipos dôveroval rodinnému lekárovi, ktorý mu priviedol na svet oboch synov. Únavu označil za dôsledok anémie, ktorá sa dá jednoducho riešiť pomocou doplnkov so železom. Sipos ich mal užiť vždy, keď sa cítil unavený.
Zdalo sa, že tablety fungujú. "Nasledujúcich desať rokov som pravidelne užíval pilulky so železom a cítil som, že ma nabíjajú energiou," povedal Sipos.
V roku 2007 sa však objavil ďalší problém: boleli a pálili ho chodidlá.
Podiater mu pri konzultácii povedal, že má padnutú klenbu - ploché nohy, ktoré sa objavujú v dospelosti. Lekár mu predpísal ortopedické vložky a bolesť na chvíľu zmizla.
Do roku 2015 sa bolesť nôh podstatne zhoršila a zasiahla členky, Sipos sa musel prestať venovať extrémnym športom. Keďže mu tŕpli ruky a strácal v nich cit, obrátil sa na neurológa a reumatológa.
“Povedal, že by som si to mal dať vyšetriť, pretože 46-ročný človek by nemal mať neuropatiu.
„
Neurológ Siposovi oznámil, že trpí syndrómom karpálneho tunela (znecitlivenie či brnenie v rukách spôsobuje stlačený nerv) a že má aj periférnu neuropatiu, čiže došlo k poškodeniu nervov mimo mozgu a miechy.
"Povedal, že by som si to mal dať vyšetriť, pretože 46-ročný človek by nemal mať neuropatiu," spomína pacient. Periférnu neuropatiu totiž môžu spôsobovať rôzne ochorenia vrátane cukrovky, ochorenia pečene a poruchy kostnej drene.
Reumatológ na základe krvných testov stanovil Siposovi seronegatívnu reumatoidnú artritídu. Lekár tvrdil, že hoci testovanie neukázalo protilátky typické pre ochorenie, bolesti kĺbov sú presvedčivým dôkazom.
