Jedna z mnohých dezinformácií, ktoré sa počas pandémie šírili aj medzi slovenskými používateľmi sociálnych sietí, vytvárala klamlivý dojem, že testovanie na Covid-19 môže byť nebezpečné.
Odber vzorky je vraj skrytou metódou, ako zjednodušiť prístup infekcií k mozgu. Podľa nepravdivého tvrdenia má pri stere z nosohltana dochádzať k poškodeniu bariéry, ktorá oddeľuje krv od mozgového tkaniva, v dôsledku čoho vraj vznikajú zdravotné ťažkosti.
Tieto tvrdenia sú nepravdivé a zbytočne môžu ľudí odradiť od zodpovedného prístupu k preventívnemu testovaniu, pomocou ktorého možno brániť šíreniu respiračných infekcií.
Odoberanie vzorky je síce nepríjemné, no pre ľudí nepredstavuje riziko.
Keď pocit prekonáva fakty
Dezinformácia sa rozšírila do značnej miery preto, že mnohí dovtedy nedokázali tvrdenie na internete konfrontovať s vlastnou skúsenosťou. Osobne testovanie nezažili, nevideli ho zblízka a ani im nikto trpezlivo nevysvetlil, na akom princípe vlastne funguje a či ho sprevádzajú riziká.
Mám nový koronavírus? Ako postupovať, ak ste sa mohli nakaziť Čítajte Mnohým ľuďom nepripadal podozrivý ani skresľujúci obrázok, na ktorom odberová palička šmátra v bezprostrednej blízkosti mozgu. V tomto mieste vraj má ležať bariéra, ktorá oddeľuje tkanivo mozgu od zvyšku tela.
Reputáciu testovania nezlepšovali ani subjektívne opisy zážitku z testovania.
V lepšom prípade testovaní hovorili, že je to ako keby ich zdravotníci pošteklili priamo na mozgu, v horšom ster prirovnávali k bodnutiu. "Človek má pocit, že mu prepichnú nos," zaznelo aj v marcovej reportáži SME, v rámci ktorej test podstúpil jeden z redaktorov denníka.
Je anatomicky nemožné, aby palička pri teste narušila ochrannú bariéru a prenikla cez nosnú dutinu až do mozgu.
V dýchacích cestách či v nosnej dutine nemožno nájsť ani žiadne miesto, cez ktoré by sa dalo jednoducho "preštuchnúť" k mozgu.
Na to, aby sa testovacia palička dostala tam, kde tvrdia dezinformátori, by ste sa museli doslova prevŕtať cez časť čuchovej kosti (označuje sa ako riečicovitá platňa). Tá sa navyše nachádza pomerne ďaleko od miesta, z ktorého sa robí ster na testovanie Covidu-19.
Vzorky totiž zdravotníci odoberajú z krku a nosohltanu. Nosohltan, na ktorom sa zvyčajne zachytávajú vírusy, od mozgu oddeľuje hrubá vrstva kosti.
Čo je to hematoencefalická bariéra
Telo sa pred infekciami chráni pomocou imunitného systému. Tvoria ho rôzne bunky a molekuly, ktoré cirkulujú do tkanív a orgánov pomocou krvného riečiska.
V tele sa však nachádzajú aj také orgány, ktoré majú v rámci imunity špeciálne postavenie. Ak by u nich ochranné bunky a molekuly pracovali tak, ako zvyknú v iných častiach tela, nemohli by primerane plniť svoju funkciu.
Takéto orgány sa označujú aj ako imunoprivilegované. Patria medzi ne napríklad maternica, semenníky, oči a mozog.
Aj dospelý mozog tvorí nové nervové bunky. Načo nám sú? Čítajte Každý z týchto orgánov si vyvinul vlastný špeciálny mechanizmus, pomocou ktorého sa dokáže chrániť napríklad pred škodlivými zápalmi.
Mozog sa pred pôsobením škodlivých patogénov, ale aj potenciálne nebezpečných bielych krviniek či protilátok chráni takzvanou hematoencefalickou bariérou.
Táto krvno-mozgová bariéra je utvorená pevnou a hustou cievnou výstelkou.
Jej úlohou je pomocou svojich špeciálnych fyzikálno-chemických vlastností zabrániť tomu, aby sa do mozgu dostávali rôzne škodliviny a väčšie molekuly, ktoré by mohli brániť správnemu fungovaniu nervovej sústavy.
Bariéra dokáže prepúšťať a transportovať vybrané plyny a živiny, ktoré sú nevyhnutné na výživu a prácu buniek v mozgu. Jej priepustnosťvedia narušiť niektoré ochorenia, ako napríklad zápal mozgových blán.
Presné mechanizmy, ktorými sa mozog chráni, ako aj spôsob, ako bariéru "oklamať" a umožniť tým vstup do mozgu vybraným liekom (napríklad proti Parkinsonovej chorobe), sú naďalej predmetom intenzívneho výskumu.
