Má dlhú trvanlivosť, môže sa jesť surová a príjemne chrumkavá, udusená či uvarená do mäkka, grilovaná, pečená aj nakladaná.
Mrkva je pre kuchára požehnaním aj prekliatím zároveň, pretože je všestranná, no jej sladká chuť môže ľahko prekryť chuť celého jedla.
Najčastejšie sýto oranžová koreňová zelenina sa vo vyváženej strave často vyzdvihuje najmä ako vynikajúci zdroj betakaroténu.
Výťažky z mrkvy, ktoré slúžia ako zdroje antioxidantov, však majú aj ďalšie dôležité funkcie pri prevencii mnohých chorôb.

Jedením mrkvy si zrak nezlepšíte
Dusenie je jedným z najzdravších spôsobov varenia mrkvy, keďže na rozdiel od väčšiny druhov zeleniny a ovocia sa mrkva odporúča konzumovať skôr tepelne upravená než surová. Hoci je pravda, že niektoré vitamíny sa pri tomto procese strácajú, zahrievaním je mrkva ľahšie stráviteľná a navyše lepšie uvoľňuje betakarotén.
Ten sa v tele premieňa na vitamín A rozpustný v tukoch (preto by ste mali mrkvu vždy pripravovať s trochou olivového oleja alebo masla), ktorý je dôležitý pre sietnicu očí (zabezpečuje, že dokážeme rozlíšiť svetlo od tmy) a takisto pomáha znižovať v krvi zlý cholesterol.
Ak zjete surovú mrkvu, získate z nej len tri percentá betakaroténu, no tepelnou prípravou sa ho uvoľní takmer 40 percent.
Nie je však pravda, že by konzumácia mrkvy vedela zlepšiť zrak, ako sa deťom vtĺka do hláv už od plienok.