So zodpovedným pánom život nie je pod psa. „Ideálny pes neexistuje, chovateľ sa môže iba usilovať čo najviac sa priblížiť k optimálnemu štandardu“ – hovorí chovateľka Nora Takáčová

Niekde medzi pozorovateľmi, majiteľmi, cvičiteľmi a „záchrancami“ sú ešte jedni milovníci psov – ich chovatelia. Často venujú celý svoj život nedosiahnuteľnému cieľu – šľachtia ideály plemien s modrou krvou. Aj v tomto prípade však môže ísť o čosi iné než len o peniaze. Vzťah správneho chovateľa k svojmu plemenu sa číslami vyjadriť nedá. Napriek tomu sa vytrvalo pokúša po centimetroch zhodnocovať krásu, fyzickú zdatnosť, psychickú vyrovnanosť – jednoducho všestrannú kvalitu svojho „chovného materiálu“.

Ako vznikajú sympatie

„Odmalička som žila so psom. U nás doma sa ich vystriedalo niekoľko. Pred ôsmimi rokmi som sa rozhodla pre plemeno, s ktorým by sa dalo aj pracovať,“ hovorí Nora Takáčová z chovateľskej stanice belgických ovčiakov v Bratislave. Prvú belgickú ovčiačku si vraj vybrala tak, že jej pri rozhovore s brnianskou chovateľkou vytrvalo obhrýzala topánky. „Pri výbere som vedela iba toľko, že chcem sučku,“ pokračuje. „Zdalo sa mi, že som na to vhodný typ, a postupne som zistila, že sa mi so sučkami naozaj dobre pracuje.“

Na začiatku je každý laikom

Novopečená majiteľka sa rýchlo presvedčila o tom, že belgický ovčiak je okrem iného výborný aportér. Je vhodný na akýkoľvek druh výcviku, momentálne sa u nás aj za hranicami najviac využíva na záchranárske účely. Sučky sú prítulnejšie a tvárnejšie, kým psi sú tvrdohlavejší a treba vedieť, ako na nich.

Prvým krokom zodpovedného majiteľa je výcvikový kurz. Tu sa majiteľ učí „slušnému“ správaniu minimálne tak intenzívne ako jeho pes. „Ja som s Gajou maximálne spokojná, bola jednou z najšikovnejších psov na cvičáku,“ hovorí Nora. Gaja sa veľmi ľahko učila, mala svoj osobitý štýl a bola rozumná. Postupne si cvičák veľmi obľúbila a odmenou pre ňu vôbec nebolo žrádlo, ale to, že jej pani dovolila zdolať náročnú prekážku – lezenie po rebríku. „Vôbec to nevnímala ako povinný cvik,“ spomína Nora.

Každý pán a pes by mali prejsť základným kurzom a absolvovať všestrannú skúšku. Ak sa majiteľ rozhodne venovať sa chovateľstvu naplno, čaká ho mnoho špecifických výberových skúšok so zložitým a rozmanitým bodovacím systémom. Je to tvrdá drina, ktorá zaberie takmer toľko času ako vrcholový šport.

Tituly sú pre krásu papierov

Seriózny chovateľ od chovu predovšetkým niečo očakáva. Preto by mal byť každý jeho predaj rozvážnym krokom, pri ktorom si otestuje kupca rovnako, ako on jeho. Mali by spolu udržiavať kontakt. Chovateľ si tak môže priebežne overovať, ako sa psík vydaril, a majiteľ môže kedykoľvek požiadať o radu.

„Ja mám psov predovšetkým pre radosť,“ zamýšľa sa Nora, „ale som rada, keď sú úspešní. Pri rozvíjaní chovu síce potrebujem sledovať odborné úsudky rozhodcov, no na tituly si nepotrpím.“ Po absolvovaní všestrannej skúšky s Gajou bola pripravená aj na ďalšie, ktoré však odsunuli materské povinnosti.

Ktoré šteňa je nedokonalé?

Hovorí sa, že sučka by mala vrhnúť aspoň raz za život, aby u nej časom nenastali nejaké zdravotné komplikácie. Väčšina klubov podľa vnútorného poriadku odporúča, že ak je sučka krytá po obidva vrhy za rok, mala by mať v období nasledujúceho hárania pauzu na regeneráciu.

Je však rozdiel, či sú vrhy menej alebo viacpočetné.

Gaja mala v prvom vrhu osem šteniat, v druhom sedem. Keďže sa predpokladá, že vekom sa počet šteniat znižuje, Nora si myslela, že ich bude stále menej a menej. Tretí vrh však priniesol jedenásť šteniat. „Netrúfala som si, dva dni sme s priateľom tuho rozmýšľali, čo urobíme. Tušila som, že ako prvé by malo ísť preč to najmenšie a najslabšie, lenže práve ono bolo zo všetkých najživšie. Malo sa veľmi k svetu, lebo si muselo a chcelo medzi ostatnými vydobyť pozíciu. Napokon sme sa rozhodli, že si ich necháme všetky.“

Jedna známka je názor viacerých rozhodcov

Ak chovateľ začne mať pocit, že ho plemeno zaujíma až do tej miery, že dokáže fundovane postrehnúť exteriérové nedostatky aj povahu konkrétneho psa a utvoriť si vlastný obraz o jeho kvalite, môže sa z neho stať rozhodca. Na základe skúseností s tým-ktorým psím plemenom ho posudzuje v rámci súťaží a udeľuje mu dobré alebo horšie známky, prípadne tituly.

Aj v tomto prípade však ide o vzájomnú dôveru rozhodcu, chovateľa, a napokon aj psa. Posudzovanie jednotlivých rozhodcov je, samozrejme, subjektívne, no práve preto si zhodu ich názorov chovateľ veľmi cení. „Chodíme po výstavách na Slovensku, v Poľsku, Rakúsku aj Česku, vyhľadávame rôznych rozhodcov. Ak dostaneme od viacerých dobrú známku, môžeme si byť viac vnútorne istí, že pracujeme dobre,“ hovorí Nora v mene svojho klubu.

Záruka na dokonalosť neexistuje

„Tituly beriem s rezervou, nezalepia mi oči,“ ubezpečuje Nora. Ani v prípade, že pes nejakú súťaž vyhrá, neberie ho ako dokonalý chovný materiál, pretože najlepšie pozná jeho prednosti, ale aj nedostatky. „Aj partnera na krytie sučky vyberám podľa individuálnych ukazovateľov, nie podľa toho, koľko má titulov. Keďže moja sučka je príliš dlhá, momentálne pre ňu hľadám krátkeho psa. Tak je predpoklad, že šteniatka budú optimálnej dĺžky,“ dodáva.

Stáva sa, že sebavedomí laici, ktorí sa rozhodnú kupovať psa s papiermi, zatelefonujú na chovnú stanicu, a keď sa dozvedia, že rodičia šteniatka nie sú interšampiónmi, idú sa informovať inde.

Z výkupu do výskumu

Je pravda, že hodnota psa vďaka papierom rastie, no skôr v očiach laickej než odbornej verejnosti. Zodpovedný chovateľ vám nemôže dať záruku, že pes bude dokonalý. Môže a mal by však do zmluvy napísať, že v prípade nespokojnosti šteňa vymení alebo vráti kupcovi peniaze. „Aj nám sa už stalo, že si jeden pán pýtal záruku na to, že pes bude povahovo aj fyzicky perfektný,“ spomína Nora, „no myslím si, že zo psa vyrastie aj tak najmä to, čo z neho spraví majiteľ.“

Tak ako sa seriózny chovateľ nemôže za všetko zaručiť, nemal by psa – ak mu ide o dobro plemena – ani hocikomu predávať. Môže sa totiž stať, že šteňatá skončia vo výkupe. Tam sa ich stopa stráca a potom už nikto nezistí, či neskončili napríklad vo výskume. „Chvalabohu, nemám s tým skúsenosti, ale inzeráty typu „vykupujem šteniatka rôznych plemien“ by som najradšej zakázala,“ hovorí Nora. „Takýto obchod nestojí za žiadne peniaze.“

EVA ANDREJČÁKOVÁ