Vitajte,
toto je deviate vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Počas pandémie mnohí ľudia na sociálnych sieťach prirovnávali vírus SARS-CoV-2 k chrípke. O tom, že na celom svete spôsobil veľa kriku pre nič a "chrípočka" nie je vážne ochorenie, bol takmer každý druhý komentár.
Stačí však pár klikov na internete a zistíte, že chrípka naozaj nemusí byť ľahkým ochorením.
Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie podľahne na celom svete chrípke 290- až 650-tisíc ľudí ročne. V Spojených štátoch amerických spôsobí približne 20-tisíc úmrtí ročne. Národný portál zdravia zase uvádza, že na Slovensku usmrtí každý rok takmer osemsto ľudí.
Očkovanie, ktoré je najúčinnejšou prevenciou, však využije len 4,4 percenta slovenskej populácie.
Lekári často zdôrazňujú, že ak pacient liečbu chrípky zanedbá, môže si spôsobiť mnohé vážne komplikácie, napríklad zápal pľúc, zápal srdcového svalu, ale aj zápal mozgových blán.
S príchodom jesene sa oficiálne začala aj chrípková sezóna. Nejde o krátke obdobie, trvá väčšinou od októbra do konca apríla.
Ak môžete, informujte sa o očkovaní proti chrípke u svojho lekára. Ak nemôžete alebo z nejakého dôvodu nechce absolvovať očkovanie proti chrípke a náhodou ochoriete, buďte ohľaduplní k sebe aj k svojmu okoliu.
Doprajte vášmu telu odpočinok a nenavštevujte blízkych, najmä ak ide o starších rodinných príslušníkov alebo rodiny s deťmi. Môžu mať oveľa závažnejší priebeh ochorenia ako ste mali vy.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Sme trochu denisovania aj neandertálci
Kedysi sme si mysleli, že obývame svet, v ktorom zvíťazili moderní ľudia. Na rozdiel od vzdialených príbuzných neandertálcov, sme sa mu dokázali lepšie prispôsobiť. Naši predkovia prežili a ovládali celú planétu.
Pred niekoľkými rokmi však genetici a paleoantropológovia priniesli dôkazy, ktoré naznačovali, že to mohlo byť inak. Hovorili, že neandertálci neboli iba naši ľudskí „susedia“, ale aj naši priami predkovia a dodnes v sebe nosíme časť neandertálskej DNA.
Hoci boli tieto štúdie najprv považované za odvážne, tento rok sa stal ich hlavný autor, švédsky vedec Svante Pääbo z Inštitútu Maxa Plancka, laureátom Nobelovej ceny za fyziológiu alebo medicínu.
Pääbov výskum predstavuje jeden z najzamotanejších príbehov vedy. Príbeh, ktorý prekračuje jej hranice, pretože je ním samotná minulosť. A na konci histórie moderných ľudí sme my.
"Vďaka svojmu priekopníckemu výskumu Svante Pääbo dosiahol niečo zdanlivo nemožné: sekvenovanie (prečítanie, pozn. red.) genómu neandertálca, vyhynutého príbuzného súčasných ľudí,“ uviedol vo vyhlásení Nobelov výbor.
„Pääbove objavy priniesli nové chápanie našej evolučnej histórie,“ dodal a zdôraznil, že vďaka tomuto objavu vznikol aj nový vedný odbor – paleogenomika (vedecké pole, ktoré sa zaoberá rekonštrukciou a analýzou genomických informácií o vyhynutých druhoch, pozn. red).
„Tohtoročná Nobelova cena za medicínu je pre mňa veľmi prekvapivá. Očakával som a želal som si, aby ju dostali ľudia, ktorí stáli pri zrode mRNA vakcín, ktoré v priebehu posledných dvoch rokov zachránili milióny životov,“ komentuje pre SME tohtoročné udelenie Nobelovej ceny za medicínu imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie Slovenskej akadémie vied (SAV).
Aj ja som čakala, že Nobelovu cenu za fyziológiu alebo medicínu by tento rok už mohli získať vedci, ktorí pracovali na vývoji mRNA vakcín.
Možno sa toho dočkáme o rok, dva, tri, alebo po tom, čo ľudstvo prekoná ďalšiu pandémiu.
Viac o výskume, ktorý bol tento rok ocenený Nobelovou cenou sa môžete dočítať v texte: Sme trochu denisovania aj neandertálci. Za objav získal Nobelovu cenu.
Svante Pääbo. (zdroj: TASR/AP)Prečo je dôležitá aj štvrtá dávka?
Očkovanie zohralo významnú úlohu v boji proti vírusu SARS-CoV2 a umožnilo, aby život vo väčšine krajín sveta plynul rovnako ako pred pandémiou.
Vedci odhadujú, že práve vakcíny zachránili desiatky miliónov životov. Avšak ochrana, ktorú nám poskytlo počiatočné očkovanie, časom klesá. To je hlavný dôvod, prečo je dôležité, ísť aj na posilňovaciu dávku.
Hoci odborníci zdôrazňujú, že by ju nemali vynechať najmä rizikové skupiny a starší ľudia, imunológ Neil Mabbott z University of Edinburgh, zhrnul na portáli The Conversation päť dôvodov, prečo by sa mali dať zaočkovať aj mladí ľudia.
Viac sa dočítate v texte s názvom: Na posilňujúcu dávku proti covidu by mali ísť aj mladí. Prečo je dôležitá aj štvrtá dávka?
Ilustračná snímka. (zdroj: SITA/AP)Podcast Vizita: Chrípku podceňujeme
Bolesti svalov, kĺbov a hlavy, ale aj únava, kašeľ, vysoká horúčka, bolesti hrdla, zimnica či nádcha patria medzi typické príznaky chrípky.
Ak sa toto ochorenie nelieči, môže spôsobiť vážne komplikácie. Napríklad zápal pľúc, srdcového svalu, mozgových blán, ale aj smrť. Najčastejšie podľahnú chrípke starší ľudia nad 65 rokov.
"Jedna vec je zomrieť priamo na infekciu vírusom chrípky, ale veľa ľudí zomiera aj neskôr. Vidíme, že aj tí, ktorí prekonali covid, začnú mať po čase rôzne zdravotné problémy, ktoré sa už často s daným vírusom nespájajú. Avšak vírus bol stimulom k tomu, že sa u daného človeka vyvinuli ďalšie zdravotné problémy," vysvetľuje virologička Tatiana Betáková, ktorá pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied.
V novej epizóde podcastu Vizita sme sa rozprávali o tom, ako vírus chrípky vyzerá, či môžeme dostať chrípku aj od psa alebo vtáka, ako vedci vyvíjajú nové vakcíny, ale dozviete sa aj to, aké robíme najčastejšie chyby pri jej liečbe.
Ak uprednostňujete písané slovo, rozhovor sme pre vás aj prepísali: Ak ste alergickí na vajíčka, mali by ste byť pri výbere chrípkovej vakcíny opatrní.
Podcast Zoom: Biologické hodiny tikajú aj mužom
Biologické hodiny tikajú. Akurát, že netikajú len ženám, ako si možno myslíte, biologické hodiny majú aj muži a uháňajú im rovnako. So stúpajúcim vekom totiž môžu mať s počatím potomstva problémy aj páni.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako je to s mužmi a ich biologickými hodinami, pozrieme sa, ako by seniori mohli žiť šťastnejšie životy a dozvieme sa, čo spravil covid s chorobnosťou nášho druhu.
Z archívu: Našli achilovku chrípky
Vírus chrípky je veľmi premenlivý, rýchlo mutuje, a preto sa musia každý rok aktualizovať aj očkovacie látky. Zloženie vakcín odborníci stanovujú podľa variantov, ktoré aktuálne cirkulujú v populácii. Práve to je dôvodom, prečo je preočkovanie proti chrípke potrebné absolvovať každý rok.
Zjednodušiť by to mohol nový objav amerických vedcov, ktorú na začiatku roka 2022 publikoval prestížny časopis Nature. Podľa neho vedci objavili Achillovu pätu chrípky. Dotyčné miesto sa nachádza vo väčšine variantov chrípky.
Ide o prevratný vedecký objav, ktorý môže ovplyvniť státisíce ľudských životov. Z praktického hľadiska totiž znamená, že každoročné preočkovanie proti chrípke by už nebolo nutné. Postačilo by jediné očkovanie počas celého života.
"Je veľmi vzrušujúce objaviť nové zraniteľné miesto vírusu, pretože sa tým otvára cesta na to, aby sme s rozumom navrhli nové vakcíny," hovorí v tlačovej správe Scrippsovho výskumného ústavu v Kalifornii profesor Andrew Ward, jeden zo spoluautorov štúdie.
Vírus chrípky. (zdroj: Fotolia)Viac o objave sa môžete dočítať v staršom článku: Našli achilovku chrípky, objav môže zachrániť státisíce životov ročne.
Odporúčanie: M.A.S.H.
Moje dnešné odporúčanie výnimočne nebude ani knižné, ani vážne. Jeseň je mojím najobľúbenejším ročným obdobím. Slnečné dni sú ideálne na prechádzky, tie sivé a plné dažďa zase na šálku horúceho čaju a seriál.
Túto jeseň sme sa vďaka Disney+ trochu vrátili v čase. Nájdete tam totiž všetky série seriálu M.A.S.H. s českým dabingom.
Osadenstvo vojenskej poľnej nemocnice v období kórejskej vojny so špecifickým humorom, vám určite zlepší náladu aj v ten najsychravejší deň.
